Spomíname na doktora Sovu
Uznávaný a veľmi populárny divadelný aj filmový herec, ktorý stvárnil množstvo postáv. Jeho charizmatický prejav si pamätáme aj z nedeľných chvíľok poézie či z rozhlasových hier. A aj ako pedagóg ovplyvnil mnohé mená slovenskej hereckej a divadelnej scény. Taký bol Ladislav Chudík.
Narodil sa 27. mája 1924 v Hronci neďaleko Banskej Bystrice. Už ako 11-ročný začal študovať na kremnickom gymnáziu. V Kremnici navštevoval aj Hviezdoslavov samovzdelávací krúžok a účinkoval v ochotníckom divadle. Po maturite študoval na filozofickej fakulte bratislavskej univerzity, ako aj na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave. Členom činohry Slovenského národného divadla sa stal už ako 20-ročný mladík v roku 1944. V rokoch 1946 – 1951 ho diváci mohli vidieť na doskách Novej scény Národného divadla, neskôr v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava a aj na bratislavskej Malej scéne. Od roku 1949, kedy mal iba 25 rokov, pôsobil ako pedagóg na bratislavskom konzervatóriu, neskôr aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. A dokonca si ho pamätáme aj ako prvého ponovembrového ministra kultúry Slovenskej republiky. Ladislav Chudík patril k tým osobnostiam hereckého sveta, ktorí prejavili svoj nesúhlas so vstupom spojeneckých vojsk na územie Československa v roku 1968. Päť dní po ich vpáde na naše územie emigroval do Viedne na znak protestu proti ruskej okupácii. Po troch mesiacoch sa vrátil domov.
Skvosty divadelnej tvorby ako Rómeo a Júlia, Macbeth, Herodes a Herodias, Skrotenie zlej ženy a, samozrejme, Tančiareň, to všetko boli hry, v ktorý sa Ladislav Chudík predstavil. Vidieť jeho herecký prejav a počuť jeho nádherný umelecký prednes bolo pre divákov skutočným zážitkom. Dlhoročný člen činohry Slovenského národného divadla však stvárnil aj veľké množstvo filmových postáv. Najmä tí skôr narodení si ho pamätajú aj z historických snímok. Nezabudnuteľnou postavou Ladislava Chudíka bol kapitán Dabač v rovnomennom filme z roku 1959. Jeho meno však neodmysliteľne patrí aj k ďalším skvelým slovenským filmom, ako boli Varúj!, Polnočná omša, Vlčie diery, Pieseň o sivom holubovi či Všetci moji blízki a mnohé ďalšie. Aj v rozhlase vytvoril rad postáv, účinkoval aj ako recitátor a čítač. Z nespočetného množstva jeho televíznych úloh bola určite najúspešnejšia postava primára Sovu v seriáli Nemocnice na okraji mesta z roku 1982. V archívoch Slovenskej televíziesú stovky záznamov s Ladislavom Chudíkom. Nechýba medzi nimi snímka Bačova žena, Buddenbrookovci či Louis Pasteur.
Ladislava Chudíka pri každej príležitosti odmeňovali diváci v divadle búrlivým potleskom. Avšak tento nezabudnuteľný herec získal aj mnohé štátne či kultúrne ocenenia. Bol vyznamenaný štátnou cenou Klementa Gottwalda, v roku 1965 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec, v roku 1982 už bol národným umelcom. V roku 1984 získal Krištáľovú ružu a v roku 1988 cena Zlatý krokodíl. V roku 1999 sa stal prvým držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo. V roku 1998 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Nositeľ medaily Za zásluhy (2003).
Herecká legenda Ladislav Chudík opustil tento svet vo veku 91 rokov 29. júna 2015 v Bratislave.
