02 Marec, Utorok
 -0 °C
TOP

Je nielen Valentín, ale aj posledná nedeľa fašiangov 2021

Fašiangy, to je symbol zábavy a hodovania. Žiaľ, zostal iba ten symbol. O veselosti a nebodaj zábavách sa tento rok nedá vravieť ani zo sna a hodovanie? Máme 800 tisíc ľudí, žijúcich pod oficiálnou hranicou chudoby. Ale, pre osvieženie pamäti – ako to bývalo u nás kedysi?

Bujará zábava, plesy plné nádherných rób, sprievody a bláznivé masky, zabíjačkové špeciality či fánky a smažené šišky, to všetko už akosi neodmysliteľne vždy patrilo k fašiangom. A hoci sme si ich tento rok nemohli užiť, pozrime sa, ako ich zvykli tráviť naši predkovia.

Fašiangami nazývame obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy a sú prechodom medzi zimným a jarným obdobím. Počas fašiangov prevládala bujará zábava, organizovali sa svadby a zabíjačky. Najmä posledné tri dni bývali vyplnené zábavami, nadmerným pitím alkoholu a jedením.

Svet je počas fašiangov „hore nohami“

Posledný štvrtok pred koncom fašiangov sa v minulosti nazýval aj tučný štvrtok. „Tento deň bol príznačný tým, že sa ženy začali správať neobvykle – boli agresívne voči mužom, popíjali v krčmách, tancovali a spievali na uliciach,“ popisuje etnologička Michaela Škodová. Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov sú tradičné fašiangové hry, vrámci ktorých boli predvádzané rôzne magicko – rituálne úkony. „Po dedinách šli v sprievode mladí muži preoblečení v rôznych maskách. Najčastejšie to boli masky: Cigánka, Žobrák, Drotár, Stará žena, Prespanka s deckom, Mladucha a Mladý zať, Kováč, Kominár, Handrár,ale aj maska Medveďa, Kozy, Turoňa a Slameníka, ktoré symbolizovali plodnosť, ale aj smrť. V ruke držali ražeň alebo šabľu – prastaré symboly mužskej sily a plodnosti. Na ražeň im ľudia napichovali slaninu, klobásu, dávali im vajcia a peniaze na spoločné posedenie. Zapichovanie ražňa do povaly symbolizovalo pomyselné spojenie neba so zemou. Muži prezlečení v maskách žobrali, kradli, predstierali prácu, za ktorú sa dožadovali odmeny, ale aj tancovali tance „na konope“ či „ na ľan“. Ich úlohou bolo zabaviť dedinčanov. Parodovali preto svadobníkov, vysmievali sa z vydajachtivosti, lenivosti, hlúposti, pýchy a spanštelosti a trestali staré dievky napríklad tak, že im priviazali na nohu klát. Jedným slovom si mohli dovoliť počas fašiangov to, čo si inokedy nemohli. Strašili malé deti, naháňali, štípali ženy, tancovali s nimi, dokonca ich váľali po zemi,“ rozpráva odborníčka.

Pochovávanie basy

Najveselšie obdobie roka však neskôr vystriedal 40 – dňový pôst, ukončili sa všetky zábavy a svet sa vrátil opäť na rok do starých koľají. Aj preto sa na poslednej fašiangovej zábave predvádzalo symbolické pochovávanie basy. „Pochovávanie basy je ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Jedná sa o výrazné komické stvárnenie. Hlavnými kostýmovanými postavami sú postavy kňaza, rechtora a smútiacich „pozostalých“. Kňaz paroduje obrad rozlúčky, aká býva pri cirkevnom obrade, ohlasuje koniec zábavy a lúči sa s basou, ktorú za náreku prítomných vynášajú von, pričom priebeh pochovávania basy je nasledovný: oznámenie o ochorení, vyšetrovanie lekárom, odvoz do nemocnice, oznámenie o smrti, pohrebný sprievod, plač nad hrobom a čítanie testamentu. Texty však nie sú dané, vytvárajú si ich herci sami, väčšinou ide o improvizáciu. Sú často popretkávané humornými príbehmi a vlastnosťami obyvateľov danej dediny. Keď bola basa pochovaná, mohol sa začať pôst,“ dodáva Michaela Škodová.

Fašiangové pochúťky

Tradičné fašiangové jedlo bolo mastné a sýte. Zakáľačkové pokrmy sú pre obdobie fašiangov typické, podáva sa držková, restovaná pečienka, tlačenka, jaterničky, ale nezabúda sa v tomto čase ani na milovníkov sladkého jedla. Typickým fašiangovým jedlom sú šišky vyprážané na masti či fánky.

Odoslať komentár