Slovenská slepecká tlač bola spustená pred 73 rokmi

Písal sa 28. november 1946 a v Levoči bol schválený štatút tlačiarne a nakladateľstva Slovenská slepecká tlač. Pravidelná prevádzka tlačiarne sa začala 1. októbra 1948. Najväčšiu zásluhu na založení levočskej tlačiarne mal učiteľ levočského Štátneho ústavu pre slepcov Jozef Vrabel.

Ako sa dozvedáme z historických archívov, v levočskom školskom zariadení pre nevidiacich sa čebné texty pre žiakov ústavu tlačili iba príležitostne. Až do roku 1948, kedy bola oficiálne sputená prevádzka Slovenskej slepeckej tlače. Prvou učebnicou, ktorá tu bola vytlačená, bol šlabikár Prvé krôčky. Spustením pravidelnej prevádzky tlačiarne sa postupne začali tlačiť knihy a časopisy v Braillovom písme pre všetkých nevidiacich, nielen pre levočských študentov.

Nástupkyňou Slovenskej slepeckej tlače sa neskôr stala Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Ešte pred ňou to bola Slepecká knižnica braillovských kníh, ktorá vznikla 25. októbra 1955 v Báhoni. K jej presťahovaniu do Levoče došlo v sedemdesiatych rokoch. Knižnica nesie názov po Matejovi Hrebendovi (1796–1880), nevidiacom kolportérovi slovenských a českých kníh.Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči je jediná svojho druhu na Slovensku. Ide o knižnicu a zároveň vydavateľstvo periodických a neperiodických dokumentov v Braillovom písme, ale aj zvukových nahrávok, digitálnych textov či reliéfnej grafiky.

S nahrávaním zvukových kníh sa začalo v roku 1962, spočiatku na magnetofónové pásy, neskôr na kazety. Od roku 2004 sú všetky zvukové knihy a časopisy nahrávané digitálne.

Knižnica vydáva 18 časopisov v troch verziách s rôznou periodicitou.