Pred 110 rokmi sa narodil slávny filmový Jánošík Paľo Bielik

Slovenský herec, filmový režisér a scenárista Paľo Bielik sa narodil 11. decembra 1910 v Senici pri Banskej Bystrici. Vyučil sa za zámočníka, pracoval aj ako kreslič, predavač, montér či četník. Jeho vášňou však bolo banskobystrické ochotnícke divadlo, kde si ho všimol Karel Plicka. Práve on oslovil režiséra Martina Fiča, ktorý pripravoval film Jánošík, aby do hlavnej úlohy obsadil Paľa Bielika. Frič tak urobil a urobil dobre…

Písal sa rok 1935, keď prišiel na plátna slovenský film Jánošík. Príbeh o ľudovom hrdinovi v podaní Paľa Bielika v titulnej úlohe zaznamenal obrovský divácky úspech. A nielen to. Režisér Martin Frič získal za tento film československú filmovú cenu za rok 1936 a Ferdinand Pečenka cenu za najlepšiu fotografiu. Film Jánošík priaznivo prijala aj medzinárodná filmová kritika pri jeho uvedení na festivale Biennale v talianskych Benátkach. Zároveň bol Jánošík predaný do 32 štátov sveta ako jediný československý film z celého obdobia prvej republiky. Jánošíka videli diváci dokonca aj v Indii, Číne a Amerike.

Po filmových úspechoch bol Paľo Bielik pevnou súčasťou Slovenského národného divadla, kde pôsobil do roku 1942. O rok neskôr prešiel z javiska a spred kamery za kameru a začal pre spoločnosť Nástup režírovať krátke filmy. Paľo Bielik zúročil svoj cit pre film aj počas Slovenského národného povstania. Spolu s ďalšími štyrmi kolegami sa s nevyhnutnou televíznou technikou dostavili na vojenské veliteľstvo v Banskej Bystrici, aby sa prihlásili ako frontoví reportéri. Dostali sa priamo do centra bojov, aby zdokumentovali priebeh Povstania. O nakrútený materiál mali spočiatku obavy pred zničením, preto ho zakopali na miestnom cintoríne v Ponikách. V roku 1945 z tohto materiálu vznikol dokumentárny film Za slobodu.

Po roku 1945 sa Paľo Bielik stal režisérom celovečerných hraných filmov, ktoré mali obrovský divácky ohlas. Ako režisér vytvoril jedenásť filmov, najznámejšie sú Vlčie diery, Štyridsaťštyri, Majster kat či novšia verzia Jánošíka z rokov 1962 – 1963. Okrem nich to boli snímky Hordubalové, Varúj…!, Priehrada, Lazy sa pohli, V piatok trinásteho, Nie je Adam ako Adam, Kapitán Dabač či Traja svedkovia a Čapkovy povídky.

V roku 1955 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1968 titul národný umelec. Zomrel 23. apríla 1983 v Bratislave.