15 Jún, Sobota
 25 °C
TOP

Pamätáte si ešte spartakiádu?

Písal sa 23. jún 1955 a v Prahe sa začala písať história celoštátneho telovýchovného podujatia. Mladšie ročníky si už síce spartakiádu pamätať nemôžu, avšak generácia narodená v 80. rokoch ešte áno. A ak si odmyslíme ideologický motív, pre mnohých bola spartakiáda zážitkom na celý život – najmä, ak sa dostali až na pražský Strahov.

Prvá celoštátna spartakiáda sa konala v dňoch 23. júna – 5. júla 1955 a bola vyvrcholením osláv desiateho výročia oslobodenia Česko-Slovenska Červenou armádou. Súčasťou mali pôvodne byť aj lyžiarske preteky, šachové súťaže, štafetové preteky a preteky v zimných športoch. Nakoniec sa tak nestalo. Spartakiáda ako hromadné verejné telovýchovné vystúpenie nadväzovala na tradíciu tzv. sokolských sletov, pre ktoré bol obrovský štadión na pražskom Strahove postavený ešte v roku 1926. Ako uvádzajú historické archívy, finančný rozpočet prvej spartakiády bol neuveriteľných 45 miliónov československých korún, organizátori počítali s celkovým ziskom približne 25 miliónov korún. Na prvej celoštátnej spartakiáde sa zúčastnilo 567 506 ľudí, Slovensko malo slabé zastúpenie, iba 33 187 cvičencov bolo zo Slovenska.

V deň, keď štartovala prvá československá spartakiáda, vtedajší denník Rudé právo uverejnil na titulnej strane úvodník v takomto znení: „Spartakiáda ukáže celému svetu, že náš ľud stojí na stráži pokoja a mieru svojej vlasti, že je rozhodnutý chrániť bezpečnosť a nedotknuteľnosť republiky.“

Ďalšie celoštátne spartakiády sa konali ešte v rokoch 1960, 1965, 1975, 1980 a 1985. V roku 1965 došlo aj k nešťastnej udalosti. Na skupinu detí totiž padli reproduktory, štyri deti na mieste zraneniam podľahli. Spartakiáda v roku 1970 bola zrušená z obavy, že by sa mohla zvrhnúť na protištátnu demonštráciu a aj preto, že po vpáde sovietskych vojsk v roku 1968 mali cvičenci málo času na nácvik programu. V roku 1975 došlo k zmene názvu z „celoštátnej“ na „Česko-Slovenskú“. Prípravy na spartakiádu v roku 1990 boli ovplyvnené nežnou revolúciou. V roku 1990 sa „spartakiáda“ organizovala, nie však pod týmto názvom, ale ako „Tělovýchovné slavnosti“ v menšej miere a bez politickej propagandy a už sa necvičilo vo všetkých kategóriách.

Spartakiády boli povinné vo viacerých stupňoch, konali sa školské a obvodné kolá, z ktorých sa postupovalo na celoštátny ceremoniál na pražskom Strahove. Cvičilo sa v niekoľkých kategóriách – rodičia s deťmi, mladší žiaci a mladšie žiačky, starší žiaci a staršie žiačky, dorastenci, dorastenkyne, učni, ženy a muži. Samostatne cvičili aj členovia Zväzarmu, svoje vystúpenia nacvičovali aj vojaci základnej služby, ktorí nacvičovali svoje vystúpenia v rámci svojej povinnej vojenskej služby. Napríklad na poslednej spartakiáde v roku 1985 vystupovalo takmer 14-tisíc vojakov. Zaujímavé čísla evidujú historické archívy v súvislosti s druhou spartakiádou v roku 1960. Vtedy bolo na Strahove viac ako 750-tisíc cvičencov, ktorých sledovali dva miliópny divákov.

Názov spartakiáda vymyslel Jiří František Chaloupecký už v roku 1921 pre vystúpenie Federace dělnických tělovýchovných jednot na pražských Maninách, nechal sa pritom inspirovať vodcom rímskych otrokov – Spartakom.

Odoslať komentár