19 Apríl, Piatok
 3 °C
TOP

Od Černobyľskej tragédie uplynulo 35 rokov

Dátum 26. apríl 1986 sa do histórie ľudstva zapísal najväčšou haváriou v rámci jadrovej energetiky. Rádioaktívny mrak postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, Východnú Európu a Škandináviu. Prvé správy o katastrofe však nepriniesli sovietske zdroje, ale prišli zo Švédska. Deň po havárii našli pracovníci švédskej jadrovej elektrárne Forsmark, ktorá je od Černobyľa vzdialená asi 1100 kilometrov, rádioaktívne častice na svojom oblečení.

Černobyľská atómová elektráreň V. I. Lenina sa nachádza v blízkosti ukrajinského mesta Pripiať, približne 16 km od hraníc Ukrajiny a Bieloruska a asi 110 km od Kyjeva. Mala štyri reaktory, ktoré v čase havárie vyrábali spolu asi desať percent ukrajinskej elektrickej energie. Stavba elektrárne sa začala v 70. rokoch 20. storočia, reaktor č. 1 bol dokončený v roku 1977, ďalšie reaktory boli uvedené do prevádzky v rokoch 1978, 1981 a 1983. V čase havárie boli rozostavané ďalšie dva reaktory.

Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986, v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine, ktorá bola v tom období ešte súčasťou Sovietskeho zväzu. K najhoršej jadrovej havárii došlo v priebehu experimentu a testu nového bezpečnostného systému. Štvrtý reaktor typu RBMK-1000 sa prehrial, čo vyvolalo následnú explóziu a do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Rádioaktívny mrak však postupoval cez Východnú Európu až na Škandináviu. Dopady na ľudí boli nezvratné,viac ako dvesto osôb museli okamžite hospitalizovať, 31 z nich zomrelo, takmer všetci podľahli akútnej chorobe z ožiarenia. Boli medzi nimi aj požiarnici a záchranári, ktorí žiaľ, neboli dostatočne informovaní pri záchranných prácach o miere nebezpečenstva radiačného ožiarenia. Pracovníkov, ktorí sa podieľali na obnove a vyčistení po havárii, zasiahli vysoké dávky radiácie. Havária však negatívne ovplyvnila zdravie ľudí aj na dlhé roky. Niekoľko štúdií potvrdzuje, že medzi deťmi v Bielorusku, Ukrajine a Rusku prudko vzrástol výskyt rakoviny štítnej žľazy. Na konci roku 1995 spojila Svetová zdravotnícka organizácia takmer 700 prípadov rakoviny štítnej žľazy u detí a adolescentov súvisiacich s černobyľskou haváriou a medzi nimi asi 10 úmrtí pripísala radiácii. Po havárii bol najväčším zdravotným rizikom rádioaktívny jód, avšak veľké obavy vznikli aj v súvislosti s kontamináciou pôdy izotopmi stroncia a cézia, ktoré majú polčas rozpadu 30 rokov. Vysoké koncentrácie namerali v povrchových vrstvách pôdy, ktoré následne absorbovali rastliny či hmyz, čím sa ľahko môžu dostať až do potravinového reťazca.

Príčinami tejto katastrofy s rozsiahlymi dôsledkami boli okrem zlého návrhu reaktora a chýb technických rysov reaktorov aj chyby, ktoré urobili operátori, keď porušili procedúry potrebné k zaisteniu bezpečného chodu elektrárne. Ako neskôr vyšlo najavo, elektrárenskí operátori neboli ani dostatočne vyškolení a oboznámení s mnohými vlastnosťami reaktora. Niektoré bezpečnostné procedúry neboli viackrát dodržané. A jednoznačnou príčinou sa ukázalo aj to, že mnohé informácie o chybách a nedostatkoch boli zatajované. Niektoré technické rysy reaktora boli dokonca uvádzané ako vojenské tajomstvá a operátori v elektrárni o nich nemali ani tušenia. Analýza International Atomic Energy Agency (IAEA) z roku 1986 označovala za hlavnú príčinu havárie činnosť operátorov. V januári 1993 však vydala IAEA revidovanú analýzu černobyľskej havárie, kde za hlavnú vinu označili konštrukcii reaktora a nie chyby operátorov.

Nad územím vtedajšieho Česko-Slovenska preleteli kontaminované vzdušné prúdy celkovo trikrát, najprv 4 dni po havárii, potom 3. – 4. mája a aj 7. mája. Dážď z rádioaktívneho mraku uvoľnil veľké množstvo rádioaktívnych látok, zo správy Inštitútu hygieny a epidemiológie z roku 1990 vychádza, že nadmerné zamorenie bolo zaznamenané v okresoch Dunajská Streda, Komárno, Žiar nad Hronom, Galanta, Nitra, Levice, Stará Ľubovňa, Nové Zámky, Lučenec a Dolný Kubín.

Obyvatelia Slovenska boli vystavení vplyvu rádioaktívnych látok v dvoch vlnách: Prvé týždne po havárii a počas zimy 1986/1987, čiže v období, keď sa spotrebovávali obilniny z tohoročnej úrody a konzumovalo sa mlieko a mäso zo zvierat kŕmených senom skoseným na jar a leto 1986.

Dnes je celá oblasť okolo Černobyľskej elektrárne, ktorá bola predtým úplne evakuovaná, rozdelená na dve časti. V prvej zóne žije približne 500 – 600 starších ľudí. Ide o pôvodných obyvateľov, ktorí sa do svojich domovov chceli dobrovoľne vrátiť. Štát im poskytuje pravidelný peňažný príspevok, vďaka ktorému si dokážu zabezpečiť aj dovoz potravín a vody z nezamorených oblastí. Druhá zóna je úplne uzavretá pre civilistov, majú do nej prístup len vedci a exkurzie so špeciálnym povolením.

Odoslať komentár