29 Marec, Piatok
 10 °C
TOP

Hriešni ľudia slobodného kráľovského mesta trnavského – I. časť

Prepad banky v Topoľčanoch

Četníci z četníckej stanice v Trnave, ktorá v tomto slobodnom kráľovskom meste oficiálne začala svoju činnosť 4. decembra 1918, riešili veľmi rôznorodé prípady. Zapojili sa aj do pátrania v kauze, ktorá vzbudila veľkú pozornosť a senzáciu. Išlo o prepad Slovensko-americkej banky v Topoľčanoch.

Prípad prepadu banky

Slovensko-americkú banku v Topoľčanoch (vtedy vo Veľkých Topoľčanoch) prepadli traja mladíci – Rudolf Z. a Jan P. z obce Kovarce a mäsiarsky majster Alexander V. z Trnavy – uvádza jeden zo zdrojov. Po všetkých troch bolo vyhlásené pátranie. Celá lúpež ako aj zadržanie páchateľov sa odohrávalo ako scéna z akčného filmu.

V nedeľu popoludní zahliadli dvoch páchateľov Alexandra V. – mäsiara a Rudolfa Z. na ceste blízko Leopoldova, pri Merašiciach. Hneď sa strhla policajná naháňačka v Hlohovci, Trnave, ale aj vo vlakoch. Nakoniec v nedeľu večer po 20. hodine na Františkánskej ulici v Trnave strážnik Ľudovít Vašíček zatkol Alexandra V. a doviedol na policajnú stanicu. Tam ho policajný inšpektor Dvorský ihneď podrobil výsluchu. U mäsiara našli 47 000 Kč v hotovosti a 4 náboje do pištole. Muž sa napokon priznal, že sa lúpeže v Topoľčanoch spolu s Rudolfom Z. a Janom P. zúčastnil. Správu o zatknutí mäsiara telefonovali na policajné riaditeľstvo do Bratislavy, odkiaľ sa ihneď vypravilo niekoľko tamojších úradníkov a detektívov, na čele s policajným prezidentom Gerey, do Trnavy, aby sa zúčastnili pátrania po Rudolfovi Z.

V Trnave sa zatiaľ zistilo, že Rudolf Z. bol kedysi zamestnaný u mäsiara Alexandra V. a že momentálne u neho slúži jeho sestra. Preto ho hľadali najprv v mäsiarovom dome. V noci o 2. hodine četníci dom obkľúčili a začala sa prehliadka. Bratislavský detektív Lichtenfeld vnikol na povalu, kde zbadal hľadaného, ktorý sa chystal na neho vystreliť z revolvera. Detektív preto použil lesť, zavolal dolu, že na povale nikto nieje a sám sa rýchlo vrátil späť, pričom povalu dobre uzavrel. Potom oznámil, že hľadaná osoba sa nachádza na povale a je ozbrojená. Nastalo vyjednávanie, aby sa dotyčný vzdal. Vyjednávanie trvalo až do 4. hodiny rannej. Približne v tomto čase si lupič vyzul topánky a bosý vyliezol na strechu. Dúfal, že sa mu po strechách susedných domov podarí preraziť kordón polície a četníkov a utečie. Ozbrojené zložky ho však zbadali, len čo sa objavil na streche a vyzvali ho, aby zostal stáť. Ten odpovedal na výzvy streľbou z revolvera, a preto četníctvo muselo použiť tiež strelné zbrane. Jedna rana od četníkov ho zasiahla do hlavy, čo bolo smrteľné zranenie. Spadol zo strechy na strechu nižšieho prístavku, kde zostal ležať. Hneď ho zniesli dolu, avšak za niekoľko minút skonal. Našli u neho len 6000 Kč, čo znamenalo, že väčšiu čiastku niekde schoval. Jeho mŕtvolu zatiaľ odviezli na trnavský cintorín – jazykom prameňa do „umrlčej komory“.

Mäsiara zatiaľ ráno dopravili na bratislavské policajné riaditeľstvo, kde ho opätovne podrobili výsluchu, fotografovaniu a daktyloskopii a na druhý deň mal byť dopravený do Nitry na Štátne zastupiteľstvo. Až večer toho istého dňa policajné zložky zistili, že samotnej lúpeže sa zúčastnil ešte aj mladší brat Jana P., Štefan, ktorý bol v inkriminovanom čase lúpeže oblečený v ženských šatách a dával pozor pred bankou. Takže pátranie vyhlásili po obidvoch bratoch. Predpokladali, že sa bratia behom pár hodín ocitnú na slovensko-maďarskej hranici, v okolí mesta Šahy, kam odišli bratislavskí detektívi aj s najvyššími predstaviteľmi.

Štefan P. nakoniec utiekol do Ruska aj s väčšou časťou lupu, a preto sa za lúpež zodpovedali iba dvaja z páchateľov. Alexander V. bol odsúdený za zločin lúpeže na 12 rokov a Ján P., ktorého tiež chytili, na 4 roky za zločin spoluúčasti na zločine lúpeže. A štvrtý, ako sme už opísali, bol zastrelený počas policajného zásahu.

Podobná lúpež sa v Topoľčanoch zopakovala aj v roku 1925. Obeťou sa tentokrát stala Všeobecná nitrianska banka vo Veľkých Topoľčanoch, z ktorej páchatelia odcudzili 28 089 Kč v hotovosti. Obaja páchatelia, ktorými boli Gejza S. z Nitry a Jozef T. z Malého Bábu, boli známi zlodeji pokladní a trafík, za čo boli viackrát trestaní.

Obe lúpeže vyústili do aktivít vedúcich k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov mesta, ktoré sa prejavili v posilnení četníckej stanice o 25 četníkov.

Prípady zo zápisov Četníckej stanice v Trnave prerozprávala Júlia Ragačová, riaditeľka Štátneho archívu v Trnave.

Odoslať komentár