22 Máj, Streda
 21 °C
TOP

História kostola s prívlastkom „opustená Helena“ v Stránskom

Ak vás vaše cesty zavedú do Rajeckej kotliny, odporúčame urobiť si zastávku v dedinke Stránske. Nad obcou, priamo v areáli miestneho cintorína, vás upúta zrúcanina gotického Kostola sv. Heleny pochádzajúca zo 14. storočia.

Jednoloďový kostol s predstavanou vežou s pôvodným patrocíniom sv. Heleny v Stránskom patrí k najstarším sakrálnym stavbám v žilinskom regióne. Keďže dlhé roky chátral, zachovali sa z neho len pozostatky, z ktorých najvýraznejším je veža. V roku 1963 bola ruina kostola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Na kostolíku sa podpísalo aj zemetrasenie

Z historických zdrojov sa dozvedáme, že v roku 1368 Dominik Balog požiadal o povolenie postaviť kostol v Stránskom, lebo jeho dedina je ďaleko od rajeckého kostola sv. Ladislava. „Pre zimu, dážď alebo rozvodnenie nemôžu obyvatelia Stránskeho dochádzať do Rajca,“ zdôvodnil vo svojej žiadosti. „Rajecký farár so stavbou súhlasil pod podmienkou, že od Dominika Baloga dostal jednu kobylu, žriebä, jednu kravu a jedno teľa. Ďalej farár žiadal, aby mu od kráľovskej kúrie vysúdil na vlastné trovy od neoprávneného držiteľa mlyn, ktorý patril rajeckej fare. Balog všetko prisľúbil a tak sa kostol mohol stavať,“ približuje históriu Ján Gašpierik z Občianskeho združenia Obnova Slovenskej Zeme. Sakrálna stavba však počas svojej existencia prešla viacerými úpravami. „Strop nad loďou kostola bol pôvodne drevený, v presbytériu predpokladáme sieťovú rebrovú klenbu opretú na štyri štíhle prístenné piliere. V období renesancie však boli realizované úpravy interiéru. Kvôli preukazujúcim sa statickým poruchám kostola boli zosilnené konštrukcie pridaním oporných pilierov v exteriéri. Ďalšie statické opatrenia boli realizované aj na konci 17. storočia, pričom boli vtedy zamurované aj dve okná vo svätyni a napokon v 18. storočí bol kostol barokizovaný,“ popisuje Ján Gašpierik a dodáva, že okolie Žiliny zasiahlo v roku 1855 silné zemetrasenie, ktoré sa žiaľ veľmi ničivo podpísalo na statike kostola.

Kostol sa snažia zachrániť a obnoviť

Postupom času kostol sv. Heleny pustol a vyslúžil si tak prívlastok „opustená Helena“. Interiér pamiatky sa stal čiernou skládkou odpadu, zarástol náletovou zeleňou, bol v havarijnom stave a hrozilo zrútenie značných objemov muriva. V súčasnosti sa o kostol stará správca pamiatky – Občianske združenie Obnova Slovenskej Zeme, ktoré usiluje o jeho záchranu. Pod archeologickým dozorom očistili kostol od stavebného odpadu, odstránili náletovú vegetáciu, upravili okolie pamiatky, odstránili návažku a suť, ktorá nepriaznivo vplývala na statiku objektu. Odstránili tiež havarijný stav konštrukcií a zrealizovali statické, zabezpečovacie a tiež konzervačné práce na lodi, presbytériu a sakristii kostola.

zdroj foto: OZ Obnova Slovenskej Zeme

Odoslať komentár