Eiffelova veža má dnes narodeniny
Písal sa 31. marec 1889 a Francúzsko si pripomínalo sté výročie Francúzskej revolúcie. Pri tejto príležitostí slávnostne otvorili v hlavnom meste Francúzska Eiffelovu vežu. Stavba zároveň prezentovala modernú priemyselnú konštrukciu na Svetovej výstave, ktorá sa konala v Paríži. . Staviteľom veže bol Alexandre Gustave Eiffel a s výstavbou sa začalo ešte 1. júla 1887.
Myšlienka novej modernej veže v Paríži spočiatku nemala veľa priaznivcov. Umelci sa báli, že moderná stavba bude skôr „špatiť“ jedno z najkrajších miest v Európe s množstvom historických stavieb. Vo februári 1887 dokonca vyšla v novinách Le Temps petícia proti tejto stavbe. Podpísané osobnosti, medzi ktorými boli aj spisovatelia Maupassant, Alexander Dumas mladší, Leon Bloy a Paul Verlaine hovorili o neúcte k francúzskej estetickej histórii, ktorú ohrozuje taká príšerná stavba. Nakoniec sa však Eiffelova veža stala dominantou Paríža, aj keď bola pôvodne postavená iba na prechodné obdobie a v roku 1909 mala byť zbúraná. Nestalo sa. V rámci svetovej výstavy navštívilo Eiffelovu vežu viac ako 2 milióny turistov, do dnešného dňa si dominantu Paríža pozrelo približne 300 miliónov turistov zo všetkých kútov sveta. Eiffelova veža so svojou výškou 324 metrov bola až do roku 1930 najvyššou stavbou na svete. Po 41 rokoch získal prvenstvo newyorský mrakodrap Chrysler Building.
Vybudovanie betónových základov veže trvalo päť mesiacov a pracovalo na ňom tristo robotníkov.
Následne trvalo ďalších 21 mesiacov, kým bola celá konštrukcia veže skompletizovaná do finálnej podoby. Jednotlivé komponenty veže sa vyrábali v Eiffelovom závode v Levallois-Perret. Celkovo išlo o 18-tisíc 38 častí, na ktorých pospájanie sa použilo 2,5 milióna nitov.
Prvé poschodie veže sa nachádza vo výške 57,63 m. Druhé poschodie je vo výške 115,73 m a tretie vo výške 276 m. Nad ním je ešte umiestnená koruna veže s hromozvodom. Na vrchol veže sa dá dostať zdolaním 1665 schodov a, samozrejme, k dispozícii sú tu aj výťahy. Gustave Eiffel si na treťom poschodí vytvoril apartmán, ktorý mu slúžil aj ako malé laboratórium. Sem si pozýval svojich hostí, hrával im na klavíri a diskutovali o vede. Jedným z jeho obľúbených hostí bol Thomas Alva Edison. Na prvom poschodí Eiffelovej veže vo výške 57 metrov funguje v zime klzisko.
Počas svojej histórie bola veža spojená s mnohými udalosťami vo Francúzsku vrátane druhej svetovej vojny. Po okupácii Paríža v roku 1940 Francúzi vyradili všetky výťahy z činnosti. Cieľ bol jasný. Keď Hitler triumfálne prišiel do Paríža, na vrchol Eiffelovky sa nedostal a tak v historických archívoch nájdeme len fotografie Hitlera a jeho oficierov iba s vežou na pozadí. Pokazené výťahy začali fungovať deň po oslobodení Paríža.
Eiffelovku osvetľovali najskôr plynom a až neskôr elektrinou. Prvýkrát bola osvetlená v deň otvorenia. Na veži bolo umiestnených desať tisíc plynových lampiónov, dva reflektory a na vrchu bol maják, ktorého svetlo malo modrú, bielu a červenú farbu, rovnako ako francúzska vlajka.
Elektrické žiarovky sa na veži umiestnili prvýkrát v roku 1900, o 25 rokov neskôr sa veža stala miestom pre reklamu. André Citroën vymyslel vtedy originálny spôsob propagácie auta, keď na vežu umiestnil 125-tisíc žiaroviek. Tie striedavo zobrazovali obraz veže,hviezdy, kométy, znamenia zverokruhu, rok vzniku veže a aktuálny rok a nakoniec meno Citroen. Eiffelova veža sa tak stala najvyšším reklamným priestorom na svete a do Guinnessovej knihy rekordov bola zapísaná ako najväčšia reklama na svete.
Svetelný dizajnér Per Bidault vytvoril nový systém osvetlenia v roku 1985. Viac ako 330 sodíkových žiaroviek osvetľovalo vežu žltkastou farbou. Lúče svetla, ktoré svietili zdola nahor osvetľovali vežu zvnútra. Zmena v osvetlení Eiffelovej veže prišla s príchodom nového tisícročia.
Počas piatich mesiacoch sa na inštalácii podieľalo dvadsaťpäť alpinistov, ktorí rozmiestňovali na veži dvadsaťtisíc lámp v podobe girlánd. Ich celková dĺžka bola dlhých štyridsať kilometrov.
V lete 2003 prišla ďalšia inovácia za 4,6 milióna eur. Vtedy skupina tridsiatich horolezcov pracovala na konštrukcii veže niekoľko mesiacov, kým sa im podarilo do konštrukcie veže umiestniť nové žiarovky. Išlo o špeciálnu objednávku, štyridsať kilometrov drôtov držalo 20-tisíc žiaroviek. 9. mája 2006, na počesť 20. výročia Dňa Európy, bola Eiffelova veža prvýkrát krátko vysvietená na modro.
Eiffelova veža „láka“ aj samovrahov – skokom či pádom z nej zomrelo doteraz viac ako 350 ľudí. Eiffelova veža má vo svete aj niekoľko dvojníčok, tou najznámejšou je veža v Las Vegas.
