Chystáte sa s deťmi k vode? Na čo si dať pozor?

Čistota vody na kúpaliskách je pre nás a obzvlášť pre naše ratolesti zo zdravotného hľadiska veľmi dôležitá a rozhodne by sme túto skutočnosť nemali podceňovať.

Ak sa chystáte k vode, majte na pamäti, že najbezpečnejšie je kúpať sa na oficiálne prevádzkovaných kúpaliskách a na vodných plochách, ktorých kvalitu monitorujú orgány verejného zdravotníctva. Aktuálne výsledky kontrol si môžete overiť – uverejňuje ich úrad verejného zdravotníctva počas letnej kúpacej sezóny pravidelne na internetovej stránke www.uvzsr.sk

Zásady kúpania sa pre deti

Podľa odborníkov je deti potrebné pred vstupom do bazéna osprchovať, rovnako treba postupovať aj po ukončení kúpania. „Vtedy je vhodné použiť klasické mydlo, ktoré zabezpečí odstránenie bakteriálnej mikroflóry z kože a zbaví zvyškov chlóru,“ radia verejní zdravotníci. Rovnako upozorňujú, že deti do troch rokov majú mať v bazénoch plavky s priliehavou gumičkou okolo bruška a stehien. Kúpanie nahých detí podľa nich nie je z hygienických dôvodov vhodné. Svoje ratolesti tiež veku primeraným spôsobom upozornite na zákaz pitia vody z bazéna a nikdy ich nenechávajte bez dozoru.

Pozor na črevné nákazy aj nadbytok chlóru

Tých najmenších je nevyhnutné počas pobytu vo vode stále upozorňovať na používanie toalety, rodič sa ich má pýtať na fyziologické potreby, pretože v zápale hry môžu na ne zabudnúť. „Špeciálne treba dbať na hygienu rúk, najmä tí najmenší si ich vkladajú do úst, čím sa ľahšie šíri infekcia. Ochorenia, ktoré môžu deti na kúpaliskách potrápiť, sú rovnaké ako u dospelých. Pre nezrelú detskú imunitu však dochádza k nakazeniu rýchlejšie a so závažnejšími prejavmi,“ upozorňujú verejní zdravotníci. Veľmi malé deti, respektíve deti s predispozíciami na vznik alergií sú tiež obzvlášť citlivé na nadmernú prítomnosť chlóru. „Ide o podráždenie pokožky vo forme začervenania alebo ekzému, podráždenie slizníc dýchacieho systému vo forme dráždivého kašľa či podráždenie očných spojiviek vo forme nepríjemného štípania očí, začervenania a slzenia,“ vysvetľujú odborníci.

Majte deti stále na očiach

Pri voľbe plochy na kúpanie s deťmi treba dať prednosť lokalite s pravidelnou kontrolou vody a plavčíkom. Rovnako treba myslieť na zvýšenú koncentráciu zo strany rodičov, pretože i malá nepozornosť môže mať fatálne následky. „Rodičia by sa však nemali spoliehať iba na pozornosť plavčíka či iných ľudí. Užitočné je aj používanie kúpacích pomôcok – kolies alebo rukávnikov, ktorých kvalitu by mal dospelý vyskúšať minimálne večer pred používaním. Ak rodič potrebuje ísť mimo dohľadu detí, musí zaistiť dozor inou dospelou osobou. Pri pobyte na loďke, nafukovacom matraci či šliapacom bicykli musí mať dieťa vždy záchrannú vestu či rukávniky. Zvykať na vodu by si malo už v nízkom veku, čo najskôr ho treba učiť aj plávať, pretože aj začiatočník má lepšiu šancu udržať sa nad hladinou, kým sa k nemu dostane pomoc,“ radia verejní zdravotníci. V tejto súvislosti upozorňujú tiež na skutočnosť, že deti pri pobyte vonku robia hluk, preto by mal rodič okamžite skontrolovať situáciu v prípade, že nastalo ticho. Topiaci sa človek nevolá o pomoc a tiež nemôže mávať rukami, inštinktívna reakcia ho totiž núti rozpažiť a rukami tlačiť proti vodnej hladine. Preto je dôležité, aby sme vedeli rozpoznať, že sa niekto topí a to nasledovne:

-hlava topiaceho sa je nízko vo vode,

-ústa sú otvorené na úrovni vodnej hladiny

-oči sú sklenené, prázdne a neschopné zaostriť, prípadne sú zavreté,

-dýchanie je rýchle, topiaci lapá po dychu,

-človek má snahu otočiť sa na chrbát a plávať určitým smerom ale bez úspechu.

Prvá pomoc dieťaťu

-ak dieťa nedýcha, okamžite začnite s oživovaním, priemerný človek vydrží bez kyslíka len dve až tri minúty

-činnosť srdca obnovíte stláčaním hrudníka v jeho strede rýchlosťou viac ako 100-krát za minútu, a to jednou alebo dvomi dlaňami u detí do hĺbky 1/3 hrudníka, u dospelých do hĺbky štyri až päť centimetrov

-kompresie hrudníka a dýchanie striedajte v pomere 30:2, kým nezačne dýchať, pričom mu počas vdychu stlačte nosové otvory

Informácie poskytol Úradu verejného zdravotníctva SR