Advent, to je „maranatha“, ale nielen…

Maranatha je sýrsky výraz používaný v prvotnej Cirkvi pravdepodobne ako pozdrav. Zapisuje sa tiež ako Marana tha ( Pane, príď! ) Alebo maran atha ( Náš Pán prišiel.). V Biblii sa objavuje len raz, a to v Prvom liste Korinťanom , kapitola 16, verš 22 – 1Kor 16, 22 ( Kral , ČEP ). Obsahuje ho aj jeden z najstarších kresťanských mimobiblických textov Didaché .

Advent a veriaci
Boh prichádza a berie na seba kríž, nechá sa zabiť a zomiera ako zločinec, aby vzkriesením porazil smrť a hriech. Pre ľudský rozum je to nepochopiteľné tajomstvo. Tajomstvo lásky, tajomstvo milujúceho Boha, ktorý čaká na našu lásku a na naše hľadanie. Adventná modlitba je vyjadrením že Boh je pánom, ktorý má posledné slovo.

Advent v histórii

Spomína sa už v Ríme v 5.storočí, ďalšie zmienky sú zo 6.storočia z Francúzska.

Adventné obdobie v tom čase zahŕňalo až šesť nedieľ a malo pôstno – kajúcny ráz. Až pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele, čo malo symbolizovať 4000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja. Svoju konečnú podobu však Advent nadobudol až v 8. – 9.storočí. V r. 1362 Urban V., vtedajší pápež, zaviedol pre Advent pôstne pravidlá.

Obsah Adventu, jeho význam vyjadrujú aj staré adventné piesne, tzv. roráty. Vznikli podľa biblických prorockých textov. Roráty sa začínali spievať už pred svitaním a mali ľuďom pripomínať, že pred narodením Ježiša Krista ľudstvo „kráčalo v temnotách“.

Názov roráty je odvodený z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16.storočia z Francúzska: „Rorate caeli Desuper…“ („Rosu dajte nebesia zhora…“).

Adventná doba by tak nemala byť len časom horúčkovitého zháňania darčekov a stresov.

V prvom rade je to o každom z nás, o zastavení sa a rozjímaní. Či už budete premýšľať o Bohu, Kristovi alebo „len“ o dobre ako takom a túžbe byť lepším človekom, má to nepochybne veľký zmysel, obzvlášť počas vianočných sviatkov.