Veľkonočné zvyky a tradície na Slovensku
Veľká noc je pre kresťanov najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka a pripravujú sa naň už 40 dní vopred. Posledný týždeň pred Veľkou nocou sa nazýva Veľkonočný týždeň. Pripomína udalosti ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista. K sviatkom Veľkej noci sa odpradávna viazalo veľké množstvo cirkevných obradov, ale i tradičné obyčaje súvisiace s príchodom jari.
Zelený štvrtok
Zelený štvrtok je podľa kresťanskej veľkonočnej liturgie deň konania poslednej večere Krista s apoštolmi. V očakávaní udalostí nasledujúceho Veľkého piatka ako dňa ukrižovania Krista sa prestalo zvoniť kostolnými zvonmi. K týmto obradom sa v tradičných obyčajoch na Slovensku pridávali staršie zvyky ako napríklad vyvolávanie hluku rapkaním na rapkáčoch. Malo to ochrániť ľudí i hospodárstvo pred nadprirodzenými silami. „Okrem povier a úkonov spojených s posledným zvonením zvonov bol tento deň spojený aj s umývaním sa v čerstvej tečúcej vode s predstavou, že tak sa človek zbaví lišajov, vredov, bradavíc, svrabu, ale aj pieh a vyrážok. Zelený štvrtok bol tiež zaužívaným termínom prvého výhonu dobytka na pastvu. Rozšírené boli obyčaje spojené s jeho magickou ochranou proti zlým silám a chorobám a na zabezpečenie prosperity: dobytok musel prekračovať žeravé uhlíky, šibali ho vŕbovými prútmi, koňom do hrivy a kravám na rohy uväzovali červené stužky proti urieknutiu a podobne. Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava a konzumácia zeleninových jedál a cestovín, v južných oblastiach Slovenska sa na Zelený štvrtok varili polievky a prívarky z mladých listov špenátu, šťavela i žihľavy, ktoré mali očistiť krv,“ dozvedáme sa z Elektronickej encyklopédie Centra pre tradičnú ľudovú kultúru (CTĽK) pri Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK-u).
Veľký piatok
Veľký piatok je kresťanský sviatok pripomínajúci ukrižovanie Ježiša Krista. Tento deň bol na Slovensku spojený so zákazom manipulovať so zemou, napríklad orať, sadiť a potrebné tiež bolo ochrániť dobytok pred nepriaznivými silami a to napríklad tak, že sa zárubne stajní natierali cesnakom a dobytok sa okuroval posvätenými vŕbovými prútmi. „Veľký piatok bol tiež tradičným termínom značkovania dobytka. Predpokladalo sa totiž, že menej cíti bolesť a rany sa mu rýchlo zahoja. Z predpokladu o rýchlom zacelení rán vychádzal aj zvyk v tento deň štepiť stromy. Vyliečiť staré choroby malo ranné kúpanie a umývanie sa. Čas pred východom slnka býval využívaný na ľúbostné veštby,“ píše sa tiež v Elektronickej encyklopédii CTĽK pri SĽUK-u.
Biela sobota
Biela sobota je kresťanský sviatok na pamiatku Kristovho vzkriesenia. V tradičnom zvykosloví bol deň venovaný vareniu a pečeniu obradových jedál, akými boli napríklad údená bravčovina, klobásy a huspenina, ktoré sa v rímskokatolíckych oblastiach jedli až počas Veľkonočnej nedele. Najstarším veľkonočným pokrmom sú na celom území vajíčka a z nich pripravené jedlá.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je pre kresťanov najväčším sviatkom v roku. Ľudia oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V tento deň prinášajú veriaci do kostola veľkonočné košíky s jedlom, aby ich mohli kňazi posvätiť. Svätili sa koláče, chlieb, šunka, klobásy, slanina, maslo, tvaroh, syr, varené i surové vajíčka, soľ či chren. „Jedlo sa potom konzumovalo spoločne a rovnako slávnostne ako na Štedrý večer: stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila vopred všetko tak, aby počas jedenia nemusela vstávať. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda delil medzi všetkých prítomných. Potom sa jedlo mäso, prípadne namiesto šunky iba hydina. Najesť sa bolo treba dosýta, aby sa zabezpečila sýtosť a dostatok jedla počas celého roka. Zvyšky z jedál sa neodhadzovali. Kosti zo šunky a škrupiny vajec dávali roľníci na pole osiate oziminou, aby ju chránili pred krupobitím. Omrvinky zo stola odkladali na liečenie, zamiešali ich medzi osivo alebo ich dávali sliepkam, aby dobre niesli,“ uvádza sa v Elektronickej encyklopédii CTĽK pri SĽUK-u. Rovnako tiež treba spomenúť, že na celom území Slovenska zvykli počas Veľkonočnej nedele ženy a dievčatá zdobiť varené vajíčka – kraslice. Na západnom Slovensku sa plietli z vŕbových prútov pre deti korbáče. Tie nimi potom šibali gazdiné. Za odmenu dostávali maľované vajcia alebo makové pečivo.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je posledný deň kresťanských sviatkov Veľkej noci a spája sa už tradične so šibačkou a oblievačkou. „Do polovice 20. storočia bolo na západnom Slovensku rozšírené šibanie korbáčom z ôsmich spletených vŕbových prútov, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie dievčat mládencami, či už namočenie do potoka, poliatie vodou z vedra či hrnčekom, alebo postriekanie voňavou vodou. Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe obyčajové praktiky. Šibať a polievať či kúpať začínali buď už od nedele popoludnia alebo od polnoci na pondelok, alebo od pondelňajšieho svitania,“ prezrádza nám Elektronická encyklopédia CTĽK pri SĽUK-u.
Ilustračné foto. zdroj foto ivabalk pixabay
