Zdravie, zdravie a ešte raz zdravie!

Zvládneme to? Vydržíme? Poddá sa tá nákaza skôr ako my? Takéto, alebo, verím, že im veľmi podobné otázky sa preháňali na začiatku roka v hlavách mnohých z nás.

Viem, určite nie všetkých. Podaktorí mali a stále majú vo svojich vnútorných svetoch pre nich obvyklé myšlienky, závisť, nenávisť, vypisovanie ohováraní. Ono by to asi inak ani nešlo. Aj takí musia byť. Medzi veľkými musia byť aj maličkí. A určite medzi tými, ktorí vás na chodbe, vo vchode či na chodníku pozdravia s milým úsmevom, sú aj takí, ktorí vás pred chvíľou ohovorili, poslali na vás anonym, alebo vám aspoň oškreli na parkovisku auto.

Ľudia sú proste už raz takí. Z nie celkom známych príčin v ich vnútri zvíťazila závisť, nenávisť a potreba pomsty.

Stojí za to v týchto prvých dňoch roka myslieť na úplne iných ľudí. Poďakovať sa tým, ktorí boli cez sviatky v službe a držali vo svojich dlaniach ruky našich blízkych. Poďakovať sa všetkým, bez nasadenia ktorých by boli štatistiky úplne katastrofálne. “Mal som najkrajšie Vianoce vo svojom živote” – napísal mi dospelý človek, ktorý mal prvý raz kapustnicu, klobásku, šalát, banán a oriešky. Verím a dúfam, že medzi nami sú desaťtisíce takých, ktorí iným pomáhajú, bez toho, aby sa o nich vedelo, posielajú balíčky, starajú sa, všímajú si.

Verím a dúfam, že stále je medzi nami oveľa viac múdreho dobra ako hlúpeho zla. A dúfam, že rok 2021 rozšíri rady tých dobrákov. Zlo tu vždy bolo, je a bude. Niektorí nešťastníci v jeho šírení cítia svoje uspokojenie. Treba ich poľutovať. A dobru zas pomôcť dorásť do dospelosti.

Milí čitatelia, za celé vydavateľstvo si vám dovoľujem želať zdravie a čo najviac stretnutí s dobrom. To ostatné je nepodstatné, okrajové. Všetko dobré!