29 Marec, Piatok
 14 °C
TOP

Sčítanie obyvateľstva v plnom prúde, seniori pozor na podvodníkov

Máme za sebou prvý týždeň sčítania obyvateľov, ktoré u nás prebieha od 15. februára až do 31. marca. Prvý krát sa sčítanie robí plne elektronicky, s čím môžu mať starší občania problém. Podvodníci sa aj toto snažia využiť ako zámienku na ich oklamanie a krádeže. Poradíme seniorom, ako sa tomu vyhnúť. A pozreli sme sa aj do historických archívov z čias Rakúsko-Uhorska i Česko-Slovenska, čo tie hovoria o sčítaní ľudu na území dnešnej Slovenskej republiky.

Aktuálne sčítanie obyvateľstva už nie je o tom, že k vám domov príde sčítací komisár a kladie vám otázky. Je to oveľa jednoduchšie. Na stránke www.scitanie.sk je potrebné vyplniť formulár a v priebehu niekoľkých minút je celá záležitosť vybavená. Kto takú možnosť nemá, môže o pomoc požiadať príbuzného alebo blízku osobu. Pre občanov, ktorí nemajú žiadnu možnosť zúčastniť sa elektronického sčítania, bude k dispozícii služba asistovaného sčítania, ktoré bude prebiehať od 01. apríla a potrvá najneskôr do 31. októbra.

Pre službu asistovaného sčítania bude v každej obci alebo meste zriadené kontaktné miesta, kde obyvateľovi so sčítaním pomôže asistent. Na takéto miesto však bude potrebné dostaviť sa osobne.

Obce a mestá pamätali aj na chorých a imobilných obyvateľov, ktorí sa nemôžu alebo nevedia sčítať elektronicky, ani sa dostaviť na kontaktné miesto. Tí budú môcť telefonicky požiadať mobilných asistentov, aby ich za účelom sčítania navštívili.

Polícia v týchto dňoch upozorňuje práve na asistenčné sčítanie, ktoré by mohli zneužiť rôzni podvodníci. Najmä seniori by mali byť obozretní voči neznámym osobám. Mohli by ich telefonicky alebo osobne kontaktovať a ponúkať pomoc pri elektronickom sčítaní alebo asistenčnom sčítaní. Podvodníkom nejde o pomoc, ale o to, aby sa dostali do príbytku obete a okradli ju o cennosti a peniaze. Nepohrdnú ani osobnými dokladmi, ktoré by mohli zneužiť.

Mobilných asistentov sčítania stanovuje obec alebo mesto. Budú sa povinne preukazovať príslušným preukazom. Obyvatelia si s nimi najskôr dohodnú presný čas príchodu. V telefonáte sa dozvedia aj meno a priezvisko mobilného asistenta.

Upozornite svojich blízkych seniorov aby nevpúšťali cudzie osoby v žiadnom prípade do domov a bytov, nekomunikovali s osobami, ktoré nepoznajú a chceli by im pomôcť so sčítaním obyvateľstva, a ak majú čo i len podozrenie z podvodného konania, aby okamžite kontaktovali políciu na čísle 158.

HISTÓRIA SČÍTANIA OBYVATEĽSTVA

Ľudí sčítavali už v časoch dávno minulých, v časoch antického Grécka, v starovekom Ríme či v Čine. Nešlo iba o zisťovanie presného počtu ľudí, dôvody boli aj ekonomické či náboženské. Tradícia sčítania obyvateľov na území dnešného Slovenska sa začala ešte v období Rakúsko-Uhorska. Prvý krát sa v Uhorsku robilo sčítanie na základe nariadenia Jozefa II. ešte z roku 1784, preto sa nazýva aj „Jozefínskym sčítaním“. Trvalo to takmer tri roky, až do roku 1787, kým bolo sčítané obyvateľstvo celého vtedajšieho Uhorska. Podľa historických dokumentov malo vtedy Uhorsko takmer 6,5 milióna obyvateľov. Avšak niektoré dokumenty hovoria aj o tom, že so nesúhlasila časť uhorskej šľachty, keďže Jozefínske sčítanie malo zbierať údaje aj o majetkoch – čiže daňovom základe krajiny a tiež o vojenskej sile.

Podľa historických archívov bol 29. marca 1869 prijatý Zákon o sčítaní ľudu, podľa ktorého sa malo sčítanie obyvateľstva vykonávať v desaťročných intervaloch vždy v rokoch končiacich sa nulou. Od roku 1869 sa tiež sčítania ľudu uskutočňovali podľa zásad, ktoré stanovili medzinárodné štatistické kongresy.

Posledné sčítanie ľudu v rakúsko-uhorskej monarchii bolo poznamenané maďarizačným tlakom. Konalo sa v roku 1910 a zmena nastala aj v tom, že sa nezisťovala národnosť, ale materinský jazyk.

Šrobárovo sčítanie

V roku 1919 sa na Slovensku konalo mimoriadne sčítanie ľudu – Slovensko bolo súčasťou prvej Československej republiky a cieľom sčítanie bolo predovšetkým to, aby bola zmapovaná presná národnostná situácia Slovenska. Údaje mali byť súčasťou pripravených materiálov na mierovú konferenciu v Paríži. Vtedajší minister s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár začal túto otázku riešiť krátko po nástupe do funkcie, preto sa toto mimoriadne sčítanie nazýva aj Šrobárovo. V roku 1920 boli výsledky tohto sčítania uverejnené v publikácii Zoznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu z roku 1919. Na Slovensku žilo 2 milióny 948-tisíc 307 obyvateľov, k československej národnosti sa prihlásili takmer 2 milióny ľudí, k maďarskej viac ako 692-tisíc obyvateľov, k nemeckej približne 143-tisíc ľudí a k rusínskej národnosti sa vtedy hlásilo viac ako 93-tisíc ľudí. Ostatné národnosti tvorili necelé dve percentá obyvateľstva, teda asi 55-tisíc obyvateľov. Prvé československé sčítanie ľudu a bytov sa datuje k 15. februáru 1921. Na území 48-tisíc 936 štvorcových kilometrov žilo 3 milióny 870 obyvateľov.

Počas vojnových rokov sa takisto robilo sčítanie ľudu, v roku 1938 to bolo mimoriadne krajinské sčítanie a následne ďalšie sčítanie ľudu v roku 1940 na území vojnovej Slovenskej republiky. Zámerom bolo zistiť národnostné zloženie na Slovensku, zákonom bolo v sčítaní vyčlenené aj sčítanie Židov a Cigánov. .Židia sa mohli hlásiť len k židovskej národnosti a Rómovia len k cigánskej.

Po vojne…

Po skončení druhej svetovej vojny neboli všetky štatistické údaje kompletné, štát potreboval zistiť reálnu situáciu, preto sa 4. októbra 1946 uskutočnil stručný súpis obyvateľstva. Okrem toho sa k 31. máju 1946 vykonal súpis domov a bytov na území Čiech a až následne k 22. máju 1947 súpis obyvateľov. Ďalšie sčítanie ľudu sa uskutočnilo k 1. marcu 1950, ktoré bolo zároveň aj sčítaním domov a bytov. Spolu s ním sa uskutočnil súpis priemyselných, živnostenských a poľnohospodárskych podnikov. Výsledky sčítania potvrdili pokles populácie v Československu spôsobených vojnou i povojnovými udalosťami. Kým v roku 1930 žilo na území Československa 13 miliónov 998-tisíc 497 obyvateľov, v roku 1950 to bolo už iba 12 miliónov 338-tisíc 450 ľudí.

Nárast počtu obyvateľov bol zaznamenaný po opätovnom sčíaní ľudu k 1. marcu 1961, kedy u nás žilo 13 miliónov 745-tisíc 577 ľudí. Práve toto sčítanie sa zapísalo do historických prameňov ako prvé integrované sčítanie obyvateľov, domácností, bytov a domov.

Sčítanie ľudu, domov a bytov v roku 1991 bolo posledným v rámci spoločného československého štátu. Prvý raz bola použitá aj moderná výpočtová technika. Do cenzu bola opäť zaradená otázka o náboženskom vyznaní obyvateľov, odpoveď na túto otázku bola nepovinná. V sčítaní sa otázka o vierovyznaní objavila naposledy v roku 1950, potom ju zákonom zakázali zisťovať. Po prvý raz sa zisťovala osobitne rómska národnosť. Počet obyvateľov Slovenska v tomto sčítaní bol už 5 miliónov 274-tisíc 335 ľudí.

Samostatné Slovensko

Prvé sčítanie obyvateľov, domov a bytov samostatného Slovenska sa konalo v roku 2001, údaje sa zisťovali metódou samosčítania. V roku 2011 pri doteraz poslednom sčítaní obyvateľstva u nás žilo na Slovensku už 5 miliónov 397-tisíc 036 ľudí.

Odoslať komentár