Praveká kamenná sekerka z Košolnej
Osemročnej Rebeke sa nedávno podaril ojedinelý archeologický nález. Počas vychádzky so psom v obci Košolná si všimla na ornici hladký kameň pravidelného tvaru, ktorý jej pripomínal archeologické predmety, aké už videla v múzeu či doma v knihe o archeológii. Privolala preto otca, ktorý ako nadšenec archeológie v kameni hneď spoznal pravekú sekerku.
„Rebeka spolu s otcom na mieste nález nafotili, zaznamenali jeho súradnice a informovali Krajský pamiatkový úrad Trnava, čo je správny postup, vďaka ktorému sa detský či dospelý nálezca môže stať súčasťou objavovania cenného archeologického dedičstva,“ hovorí Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Trnava a dodáva, že objaviť ojedinelý archeologický nález alebo i celé archeologické nálezisko sa aj v súčasnosti môže podariť takmer hocikomu, pričom zvyčajne pomôže náhoda a najmä pozorné oči.
Vyrobili ju zo zelenej bridlice
Sekerka má z bočného pohľadu zaoblený lichobežníkový tvar. Jej dĺžka je 6,1 cm, šírka 3,9 cm, výška 1,6 cm, hmotnosť 65 gramov a je vyrobená zo zelenej bridlice, čo je metamorfovaná hornina. „Takéto hladké sekerky sa vyrábali štiepaním kameňa vhodného tvaru iným kameňom – otĺkačom do polotovaru, ktorý sa ďalej brúsil o kamenné podložky až do vytvorenia požadovaného tvaru. Otĺkače a podložky museli byť aspoň z rovnako tvrdej horniny ako kameň, z ktorého sa vyrábala sekerka. Takto vyrobeným sekerkám hovoríme brúsené a spolu s inými brúsenými nástrojmi sú súčasťou brúsenej industrie. Sekerka bývala vsadená do drevenej alebo parohovej násady – poriska a pripevnená šnúrou z rastlinných vlákien alebo zvieracích šliach. Používala sa najmä na stínanie a opracovávanie dreva,“ približuje Matúš Sládok a uvádza tiež, že brúsená industria je typická pre mladšiu kamennú dobu – neolit, cca 5 000 – 4 400 pred n. l. a neskorú kamennú dobu – eneolit, cca 4 400 – 2 200 pred n. l. „Nález z Košolnej podľa tvaru pochádza najskôr z rozvinutého neolitu (5. tisícročie pred n. l.),“ uzatvára odborník.
Zaujalo nás: Nálezy, ktoré sa podarili deťom a študentom
V roku 2016 kopali piataci Juraj a René v lese pod Tatrami jamu na bunker a natrafili na časti keramickej nádoby. Nález ukázali učiteľovi dejepisu, ktorý tušil, že ide o archeologický predmet a jeho nájdenie oznámil archeologičke múzea v Kežmarku. Tá nádobu datovala do obdobia krátko pred naším letopočtom, čiže je stará vyše dvetisíc rokov.
V roku 2017 si čerstvý maturant Dávid počas opekačky pri Váhu všimol neobyčajný kovový predmet trčiaci zo štrku. Zobral ho domov a ukázal mame. Tá na internete zistila, že by to mohol byť archeologický predmet a nález preto ohlásila KPÚ Trnava. Archeológovia v náleze spoznali veľmi zriedkavý artefakt, dýku typu Stabdolch zo staršej bronzovej doby, starú takmer štyritisíc rokov, akých sa na Slovensku dovtedy našli len štyri exempláre.
V roku 2020 našiel sedemročný Damián počas turistickej prechádzky s rodičmi pri Ružomberku železný hrot kopije / oštepu pravdepodobne zo stredoveku alebo včasného novoveku – 6. až 17. storočie n. l.
foto: Sekerka. zdroj foto: M. Sládok KPÚ Trnava
