Na počesť „Las Mariposas“ – Medzinárodný deň za odstránenie násilia na ženách

Dátum 25. november vnímame predovšetkým ako deň, kedy majú svoj sviatok Kataríny. Tento dátum má však oveľa hlbší celosvetový význam, pokiaľ ide o ženy. V roku 1999 ho totiž Organizácia spojených národov ustanovila ako Medzinárodný deň za odstránenie násilia na ženách. Stalo sa tak na počesť politických aktivistiek – sestier Patrie, Minervy a Marie Teresy Mirabelových, ktoré dňa 25. novembra 1960 – teda presne pred šesťdesiatimi rokmi uniesli, znásilnili a zavraždili v Dominikánskej republike. Hovorilo sa im Las Mariposas, v preklade Motýliky a ich brutálna vražda sa mala udiať na príkaz vtedajšieho diktátora Rafaela Trujilla.

Sestry Mirabalové boli nielen v očiach žien hrdinkami a predstavovali istý symbol silného odporu voči násiliu, predsudkom a rodovej nerovnosti, ktorá vyplývala zo zaužívaných stereotypov. Boju proti násiliu na ženách sa dnes vo vyspelých krajinách prikladá veľký dôraz a význam. Od roku 1999 sa vždy od 25. novembra do 10. decembra konajú na celom svete verejné podujatia rôznych organizácií. Kampaň s názvom 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách prebieha aj na Slovensku a končí v deň, kedy si pripomíname Medzinárodný deň ľudských práv.

Napriek dlhodobému úsiliu rôznych – nielen ženských – organizácií, medzinárodných i národných inštitúcií je násilie páchané na ženách stále jednou z najrozšírenejších foriem porušovania ženských ľudských práv. Až jedna z troch žien na svete zažíva násilie a zneužívanie, a to bez ohľadu na to, v akých spoločenských pomeroch žije, aké má vzdelanie, vek či zdravotný stav. Väčšinou ide o domáce násilie, deje sa tak ale aj na pracoviskách či v školách.

Definícia násilia

Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje za násilie páchané na ženách (violence against women) „akýkoľvek násilný čin, založený na rodovej nerovnosti, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu žien, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote”.

Najbežnejšou formou násilia páchaného na ženách je týranie žien ich partnermi. Podľa štatistických zistení a štúdií z rôznych krajín najmenej štvrtina žien uvádza, že im súčasný alebo bývalý partner telesne ubližoval. Ešte väčšie percento však zažívalo emocionálne aj psychické týranie, ktoré mnohé ženy považujú za horšiu formu týrania ako telesné.

Priznanie jednej z mnohých

„Keď mi prvýkrát vrazil jednu výchovnú, zlomil mi nos a vyrazil mi dva zuby. Všetkým som tvrdila, že som spadla pri korčuľovaní. Hanbila som sa priznať, že ma chlap zmlátil,“ hovorí Zuzana. A nie je jediná, čo zažívala tieto pocity. Nejeden lekár z pohotovosti by potvrdil, že ženy sa niekedy len veľmi neochotne priznávajú k tomu, že sú týrané. Jeden z dôvodov je, že sa hanbia, ale takisto majú strach. „Najprv to bola hanba, po tretej – štvrtej bitke už to bol strach. Bolo vo mne iba jedno – nesmiem to nikomu povedať, lebo ma zmláti znovu. No mlátil ma aj bez toho…“ Trvalo to dlhých sedem rokov, kým sa Zuzana oslobodila od tyrana. „Práve prebiehala kampaň k boju proti násiliu páchanom na ženách a ja som mala práve „čerstvo“ zlomenú ruku. Na troch miestach… Uvedomila som si, že som iba natoľko bezmocná, nakoľko si to sama pripustím, a že ak s tým nespravím nič ja, neurobí to za mňa nikto.“ Prešli dva roky a Zuzana je dnes šťastná. Žije sama a skromne, spoločnosť veľmi nevyhľadáva. Ale keď ju stretnete napríklad na nákupe v potravinách, pri pohľade na ňu by Vám ani len nenapadlo, že ešte nedávno ju manžel mlátil ako žito. Fyzicky sa už pozbierala, kým si dá do poriadku „dušu“, ešte to chvíľu potrvá…

Koronakríza a domáce násilie

Ako na webovom sídle uvádza Odbor prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR, mnohé krajiny hlásia zvýšený počet prípadov domáceho násilia počas aktuálnych karanténných opatrení. Podľa čínskej organizácie na pomoc obetiam domáceho násilia Weiping so sídlom v Pekingu, vo februári 2020 – teda už v čase karantény, sa tieto počty trojnásobne zvýšili. Vo Francúzsku počas karantény stúpla miera tohto druhu násilia o tretinu. A v slovenskom Koordinačno-metodickom centre pre rodovo podmienené a domáce násilie zaznamenali inú, ale tiež veľmi dôležitú zmenu. Odkedy boli vyhlásené karanténne opatrenia, počet volaní na krízovú linku zo strany žien, ktoré zažívajú násilie, sa skôr znížil. Zvýšil sa však počet volaní od tzv. tretích osôb, teda od ľudí, ktorí majú vo svojom okolí ženu, ktorá zažíva domáce násilie a chcú sa poradiť, akým spôsobom jej môžu pomôcť.

V súvislosti s potrebami žien počas aktuálnej situácie koronovírusovej epidémie je stále k dispozícii bezplatná telefonická nonstop Národná linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Národná linka prijíma telefonáty 24 hodín denne 7 dní v týždni. Ak nemáte možnosť telefonovať, k dispozícii je aj možnosť emailovej komunikácie, odborne vyškoleným poradkyniam je možné písať na email: linkaprezeny@ivpr.gov.sk.

Ďalšie dôležité čísla:

0800 300 700 – linka prokuratúry pre ohlásenie domáceho násilia

0800 800 818- národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi

A na www.gender.gov.sk/zastavmenasilie/organizacie/ – nájdete adresy rôznych inštitúcií, ktoré ponúkajú pomoc s riešením situácie žien, na ktorých je páchané násilie.

Ak sa obete boja telefonovať (aby ich nepočul násilník), je možné privolať pomoc zaslaním SMS na číslo 112.

Prostredníctvom projektu Pomoc obetiam bolo preškolených takmer tristo príslušníkov Policajného zboru, aby vedeli efektívne pomáhať obetiam domáceho násilia.

Základná vec je kontaktovať políciu – tá môže násilníka vykázať zo spoločného obydlia na obdobie desiatich dní. počas vykázania môže žena či už sama alebo aj s pomocou tretích osôb či organizácií podať návrh na neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže násilníkovi vstupovať do spoločného bývania a užívať ho, zakáže mu kontaktovať obeť akýmkoľvek spôsobom a približovať sa k nej.

(red, zdroj: KMC, minv.sk)