15 Jún, Sobota
 21 °C
TOP

Už je to 35 rokov od havárie raketoplánu Challenger

Americký raketoplán Challenger explodoval 28. januára 1986 vo výške 19 kilometrov a to iba jednu minútu a 13 sekúnd po štarte a zrútil sa do oceánu. Na palube zahynula celá sedemčlenná posádka. V USA bol až do 3. februára 1986 vyhlásený štátny smútok. Nič podobné sa v histórii riadených kozmických letov dovtedy nestalo. Po tejto katastrofe 25. výpravy amerického raketoplánu do vesmíru sa Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodol okamžite zastaviť lety všetkých raketoplánov. A to až na dva a pol roka.

Cieľom 6-dňovej misie Challengera v roku 1986 bolo vypustenie dvoch družíc, sledovacej a telekomunikačnej družice TDRS-B a astronomickej družice SPARTAN, ktorá mala skúmať Halleyovu kométu a Challeneger ju mal dopraviť späť na Zem. Misia sa nenaplnila a všetci členovia posádky zomreli. Veliteľ Francis Scobee, Judith Resniková, Michael Smith, Ronald McNair, Gregory Jarvis, Ellison Onizuka a učiteľka Christa McAuliffeová, ktorá mala byť prvou civilistkou vo vesmíre. McAuliffeovú vybrali do misie STS-51-L ju vybrali v roku 1985 v rámci programu Vesmírny učiteľ (Teacher in Space Project, TISP).Tento program vyhlásil ešte v roku 1984 vtedajší prezident USA Ronald Reagan a vybraný učiteľ mal svojich žiakov vyučovať priamo z obežnej dráhy prostredníctvom televíznych prenosov. McAuliffeovú vybrali spomedzi viac ako 11-tisíc záujemcov. Predpokladalo sa, že práve osobnosť učiteľa by mohla vzbudiťväčší záujem detí a mládeže o prírodné a technické vedy a zároveň chcela NASA dosiahnuť, aby sa verejnosť opäť zaujímala o kozmické lety.
Čo sa vlastne stalo?

Raketoplán Challenger mal pôvodne štartovať už 22. januára 1986, nestalo sa. Štart bol odložený najprv o jeden, potom o dva dni. Ale štart povolený nebol. Problémom bolo, že na letisku v senegalskom Dakare, kde by raketoplán v prípade potreby mohol núdzovo pristáť, zúrila piesočná búrka. Preto padlo rozhodnutie, že raketoplán musí štartovať za denného svetla, aby v prípade núdze využili pristávaciu dráhu v Casablance. Táto dráha totiž nebola vhodná na nočné núdzové pristátie raketoplánu. A tak po ďalších odkladoch bol stanovený dátum štartu na 28. január.
V osudný deň prišli všetci členovia posádky na palubu raketoplánu včas, nič nenasvedčovalo tomu, že by niečo nebolo v poriadku. Jediným rušivým momentom bolo veľmi chladné počasie na Myse Canaveral. Noc predtým sa na štartovacej rampe 39B vytvorila hrubá námraza a cencúle na potrubí dosahovali niekde dĺžku až pol metra. Odborníci varovali, že práve mráz by mohol poškodiť vonkajšie tesnenie motorov. A ako sa zdá, ich varovania mali svoje opodstatnenie. Raketoplán Challenger odštartoval na svoju poslednú misiu 2o 11.38 h miestneho času. Len 73 sekúnd po štarte explodoval, doslova sa zmenil na obrovskú ohnivú guľu a zrútil sa do oceánu..Výbuch bol taký veľký, že jeho trosky boli vymrštené vysoko do stratosféry a radary registrovali ich padanie ešte 56 minút po výbuchu.

Nasledovalo obrovské zdesenie nielen v NASA, ale aj medzi ľuďmi, ktorý štart raketoplánu sledovali pri televíznych obrazovkách a priamo v Kennedyho vesmírnom stredisku. Na tribúne pre hostí boli aj žiaci učiteľky Christy. Už nikdy nevkročila do ich triedy… Smrť posádky pravdepodobne zapríčinil dopad kabíny na morskú hladinu. Okamžite sa rozbehlo vyšetrovanie tejto tragédie. Údajne už po troch dňoch od havárie bolo známe, že takmer ihneď po štarte sa na raketopláne objavil čierny dym. Následne v 59. sekunde vyšľahol v tomto mieste plameň, ktorý postupne dosiahol viac ako 20 metrov. Počas vyšetrovania boli ďalej skúmané filmové zábery, ale aj údaje v systémoch NASA či úlomky vylovené z oceánu.

Avšak až 7. marca 1986 bola na morskom dne v hĺbke asi tridsiatich metrov nájdená kabína raketoplánu aj s telesnými pozostatkami všetkých členov posádky. A našiel sa tu aj malý walkman učiteľky Christy McAuliffeovej, ktorá si nahrávala priebeh štartu. Tento nález bol pred verejnosťou utajený dlhých pätnásť rokov, kedy bulvárny časopis The Weekly World News získal prepis nahrávky posledných sekúnd života posádky raketoplánu Challenger.

Odoslať komentár