Spoznajte históriu medu a prípravy medovníčkov
Voňavé, krásne vyzdobené medovníky patria k Vianociam rovnako ako vianočný stromček a dotvárajú ich neopakovateľnú atmosféru. No a čo by to už boli za medovníčky, ak by v nich chýbal med. O ňom, ale aj o histórii výroby medovníkov nám viac prezradí Martina Bocánová, riaditeľka Západoslovenského múzea v Trnave (ZSM).
Med tvoril v minulosti významnú zložku v potrave človeka a ako sladidlo pretrvával v strave väčšinovo až do 19. storočia. Nebol však len obyčajnou potravinou, bol dôležitou súčasťou obradových jedál, ale aj rôznych zvykov. Cukor sa dostával do kuchýň našich predkov pomaly a postupne a pôvodne sa nakupoval v lekárňach. „Z historických ranostredovekých záznamov vieme, že významnými producentmi medu nielen pre vlastnú potrebu, ale aj pre obchod boli práve Slovania,“ hovorí Martina Bocánová. „Na Vianoce bolo zvykom piecť obradový chlieb – kračún, do stredu ktorého sa zapravila fľaštička s medom. Takýto pečený med sa využíval v ľudovom liečiteľstve a magických praktikách. Obzvlášť cenený bol med, ktorý sa takto piekol s vianočným chlebom sedemkrát,“ prezrádza riaditeľka a dodáva: „pri slávnostnej vianočnej večeri gazda zvykol robiť deťom krížik na čelo medom. Verilo sa, že budú obľúbené, dobré a sladké ako on“.
História pečenia medovníkov
Starším spôsobom pečenia medovníkov bolo vtláčanie cesta do vyrezávaných foriem, z ktorých sa vyklápali. Formy sa vyrábali z tvrdého dreva – hrušky, aby si zachovali dlhodobo výrazný reliéf. „Obľúbené boli motívy srdiečok, postavičiek ako bábätká, mládenec, dievčina, vojaci, ale aj koníky, či iné zvieracie motívy. Na jarmokoch sa kupovali hlavne pre deti, mládenci ich kupovali dievčatám ako vyznanie lásky,“ približuje Martina Bocánová. Vykrajovanie medovníčkov kovovými formičkami sa začalo v domácnostiach až v 19. storočí. Zdobili sa cukrovou polevou a hlavne nalepovanými farebnými obrázkami. V tomto období sa už rozbiehala aj masová továrenská výroba, pričom na Slovensku boli viaceré centrá medovnikárskeho remesla.
Cesto nechali odležať aj niekoľko mesiacov
„Medovnikári si kupovali od včelárov med v celých plástoch, aby si vedeli overiť jeho kvalitu a aj ju zaručiť. Uskladňovali ich vo veľkých sudoch a spracúvali produkt postupne. Cesto na medovníky pripravené s vareným medom nechávali odležať niekoľko mesiacov, dokonca i rokov v drevených nádobách v suchu a chlade. Cesto bolo husté a tuhé, čo vyhovovalo spôsobu spracovania vtláčaním do foriem. Postupne sa začal med v ceste nahrádzať úplne alebo čiastočne cukrom, čo spôsobovalo, že cesto bolo mäkké a mohlo sa ľahko vykrajovať formičkami,“ objasňuje odborníčka.
Starodávna receptúra od včelárky Gusty
Viaceré historické recepty sa nenávratne stratili, pretože medovnikári si výrobu pečiva strážili. Vždy sa však nájde zopár starodávnych receptúr a jednu z nich nám Martina Bocánová prezradila a my vám ju ponúkame na vyskúšanie. Recept zapísala včelárka Gusta a vyšiel v tlači vydanej Zemským ústredím včelárskych spolkov na Slovensku v roku 1931.
Budeme potrebovať: 40 dkg múky, 16 dkg cukru, 3 celé vajcia, 3 veľké lyžice medu, na koniec noža sódy bikarbóny a také isté množstvo roztlčených hrebíčkov.
Postup: Všetky suroviny dohromady zmiesime a vyvaľkáme na hrúbku 0,5 cm. Autorka odporúča rozličnými formami vykrajovať a na voskovanom plechu piecť.
zdroj foto ZSM
