Najvýznamnejšie lieky histórie – Beta-blokátory
Po úspešnom boji s infekčnými chorobami sa ľudstvo muselo vysporiadať s novými hrozbami – ochoreniami modernej doby, ktoré zabíjajú pomaly a nenápadne.
Smrť prezidenta USA Franklina D. Roosevelta v roku 1945, spôsobená neliečenou hypertenziou, šokovala svet a odštartovala novú éru medicíny zameranú na poruchy srdca a metabolizmu. Koncom 50. rokov 20. storočia škótsky farmakológ Sir James Black hľadal spôsob, ako upokojiť preťažené srdce a chrániť ho pred nadmerným pôsobením adrenalínu. Na základe svojich výskumov v roku 1964 syntetizoval propranolol, prvý beta-blokátor, ktorý úplne zmenil prístup k liečbe kardiovaskulárnych ochorení. Za tento objav získal v roku 1988 Nobelovu cenu za medicínu.
Ako fungujú beta-blokátory?
„Beta-blokátory pôsobia na receptory v srdci citlivé na stresové hormóny adrenalín a noradrenalín. Tieto hormóny zvyšujú tep, tlak a záťaž srdca, no blokovaním receptorov sa srdce uvoľní, pracuje efektívnejšie a je chránené pred nadmerným namáhaním,“ približujú odborníci zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a ozrejmujú, že pred objavom beta-blokátorov neexistovala účinná liečba mnohých srdcovo-cievnych ochorení, a pacienti boli často odkázaní len na nitroglycerín a odpočinok. Propranolol a ďalšie beta-blokátory podľa nich dramaticky znížili úmrtnosť na infarkt, zlepšili kvalitu života pacientov a stali sa základom liečby srdcovej arytmie, anginy pectoris či chronického srdcového zlyhania. „Propranolol bol prvým liekom, ktorý cielene ovplyvnil pôsobenie hormónov na srdce. Otvoril cestu moderným liekom, ktoré dnes zachraňujú milióny životov – nielen v kardiológii, ale aj v neurológii a psychiatrii,“ uzatvárajú odborníci zo ŠÚKL.
Ilustračné foto. zdroj foto Ralf1403 pixabay
