Trenčín je krajským mestom ležiacim v severo-západnej časti našej krajiny. Spolu s Nitrou a Bratislavou patrí k trom najstarším mestám na Slovensku. Jeho strategicky kľúčová poloha v blízkosti troch karpatských priesmykov na križovatke obchodných ciest z neho vždy robila významný oporný bod a správne centrum celého stredného Považia. V roku 1412 cisár kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta s právami Budína a Stoličného Belehradu, čím sa zaradil medzi významné mestá Uhorského kráľovstva.

MESTSKÁ VEŽA

Pri návšteva Trenčína môžete prechádzku jeho historickým centrom začať pod klenbami Mestskej veže. Postavená bola ako súčasť mestského opevnenia zrejme začiatkom 15. storočia. V súčasnosti jej vnútorné priestory slúžia ako výstavné plochy pre prezentáciu tvorby rôznych umelcov a ozvláštňujú tak samotnú obhliadku tejto pamiatky. Mestská veža je prístupná výťahom zo Sládkovičovej ulice po prvú vyhliadku i pre imobilných občanov. Schody v samotnej veži je už potrebné absolvovať pešo. Z kruhovej vyhliadky na veži sa môžete porozhliadnuť na všetky svetové strany a zhora obdivovať pavlače domov aj historických budov na námestí. Pri obzeraní si 32 metrov vysokej veže milovníkom histórie isto neunikne ani pútavá pripomienka dejín Trenčína v podobe latinského nápisu NISI DOMINUS CUSTODIERIT CIVITATEM, FRUSTRA VIGILAT, QUI CUSTODIT EAM, ktorý je možné vidieť z oboch prístupových strán a hlása stredoveké motto Trenčína: Ak Pán nechráni mesto, márne bdie ten, kto ho stráži.

Už od vrcholného stredoveku až dodnes slúži mestská veža ako južný vstup na Mierové námestie.

MIEROVÉ NÁMESTIE

Mierové námestie bolo po stáročia centrom kultúrneho i politického života a jeho súčasnú podobu poznamenala predovšetkým meštianska stavebná aktivita. Po rozsiahlom stavebnom a architektonickom výskume bolo v roku 1987 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Vynovenú a ešte atraktívnejšiu podobu dostalo námestie len nedávno, a to v roku 2018, kedy prešlo komplexnou rekonštrukciou. Na námestí pribudli nové stĺpy so zabudovaným led osvetlením, ozvučením aj kamerami. Pred Piaristickým kostolom si môžete urobiť krátku zastávku pri bronzovom modeli mesta, ktorý vytvoril domáci umelec Igor Mosný. Priamo v srdci námestia medzi Morovým stĺpom a hlavným pódiom z tropického dreva stojí krásna bronzová fontána Marca Aurélia. Počas horúcich dní je najväčším potešením a osviežením pre malých šibalov. Večerné efektné podsvietenie fontány k sebe zas priťahuje zamilované dvojice. Chodníky na námestí sú vytvorené z viac ako milióna rezaných kociek o rozmere 6 x 6 centimetrov, pričom boli všetky, spolu s ďalšími 400 tisíc kockami na hlavnej ploche uložené ručne.

FARSKÉ SCHODY A SOCHA SV.JÁNA NEPOMUCKÉHO

V centre mesta môžu záujemcovia obdivovať kryté renesančné Farské schody. Postavené boli v roku 1568 a v tých časoch mali dôležitú funkciu, pretože boli obrannou komunikáciou. Práve po nej nastupovali členovia mestských remeselníckych cechov, keď bolo treba brániť mestské hradby v časti od Karnera sv.Michala až po Trenčiansky hrad. Zároveň slúžili ako prístupová cesta k mestskej zbrojnici, ktorá bola postavená v roku 1565 vedľa karnera. Stojeden drevených schodov v súčasnosti slúži širokej verejnosti a spájajú stred mesta s areálom Farského kostola, hradom i lesoparkom Brezina. Otvorené sú denne od 6.00 h do 20.00 h a nájdete ich na konci Farskej ulice. Pred Farskými schodmi sa na pravej strane nachádza kamenná socha sv. Jána Nepomuckého.

TRENČIANSKY HRAD

Dominantou mesta Trenčín aj celého Považia je isto Trenčiansky hrad, ktorý spolu so Spišským hradom a s hradom Devín patrí medzi najrozsiahlejšie hrady v Európe. Z najvyššej Matúšovej veže sa návštevníkom naskytá krásny výhľad na veľkú časť Považia. V dolnej časti hradu si môžu pozrieť kasárne, hladomorňu, delovú baštu aj studňu lásky.

Kasárne kedysi slúžili na ubytovanie hradnej posádky a využívali sa aj ako sklad munície. Dnes tu nájdete expozíciu stredovekých a novovekých chladných, strelných a palných zbraní.

Hladomorňa bola pôvodne postavená ako vyhliadková veža. Až neskôr ju začali využívať ako hradné väzenie. Od roku 2014 sa v nej nachádzajú repliky stredovekých mučiacich nástrojov. Tí odvážnejší si môžu vyskúšať dať hlavu do klady, ktorá sa nachádza pred hladomorňou.

Delová bašta v dávnych časoch chránila mosty idúce cez Váh. V súčasnosti sa využíva na svadobné obrady, slávnostné podujatia a príležitostné výstavy.

Studňu lásky nájdu záujemcovia kúsok od delovej bašty a viaže sa k nej známa povesť o láske tureckého mladíka Omara ku krásnej Fatime.

Rímsky nápis na hradnej skale

Predstavte si, že takmer pred 2000 rokmi sa pohybovali na území Trenčína rímski vojaci. Dokazuje to nápis vytesaný do masívneho skalného brala. Historický odkaz z roku 179 je jednou z mála rímskych písomných zmienok, ktoré potvrdzujú pobyt Rimanov v strednej Európe. Rímsky nápis na hradnej skale pod Trenčianskym hradom je venovaný pamiatke víťazstva Rimanov nad germánskymi Kvádmi.

KATOV DOM

Tí, ktorých zaujíma ako vyzerajú meče, ktorými v stredoveku na území Trenčína stínali hlavy, by nemali vynechať návštevu Katovho domu. Nájdu ho na Matúšovej ulici a zavedie ich k nemu romantická cestička dláždená kamennými kockami. Niektoré pramene a aj názov budovy naznačujú, že v 16. – 17. storočí bola domovom mestského kata. Ďalšie historické zdroje uvádzajú, že na konci 19. storočia v tomto dome býval mestský dráb a nachádzalo sa tu väzenie. Katov dom je jediná renesančná budova tohto typu v Trenčíne, ktorá si zachovala svoju pôvodnú podobu. Bola postavená ako kamenný dom asi v roku 1607 a dnes si v Katovom dome môžete pozrieť tri menšie expozície. Jedna upriamuje pozornosť na pôsobenie a profesiu mestského kata. Nájdete tu jeho meče, kladu, dereš, okovy, repliku škripca, halapartne mestských drábov, uniformu mestského policajného kapitána, šable a pušky trenčianskych mestských policajtov. V ďalšej miestnosti približujú jednotlivé predmety činnosť cechov a tradíciu remesiel na území Trenčína a okolia. Posledná zbierka prezrádza čo to o bývaní, hygiene a živote mešťanov.

PARK MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA

Ak vás potulky Trenčínom už trošku unavia, oddýchnuť si môžete v parku M. R. Štefánika. Táto príjemná oáza pokoja má už viac ako 150 rokov a spája centrum mesta so železničnou a autobusovou stanicou.

Informácie a foto poskytlo Kultúrno-informačné centrum (KIC) Trenčín

foto: Trenčiansky hrad. zdroj foto KIC Trenčín