Obnovili vodný mlyn v Kostoľanoch nad Hornádom
Na mape potuliek Slovenskom pribudlo ďalšie zaujímavé miesto. Košický samosprávny kraj spolu s Košice Región Turizmus predstavili turisticky atraktívnu novinku v podobe rekonštrukcie starého vodného mlyna z 19. storočia v Kostoľanoch nad Hornádom. Hlavným zámerom všetkých zúčastnených bolo zachrániť chátrajúcu pamiatku, využiť jej priestory v prospech umenia, kultúry a priblížiť návštevníkom, ako sa v minulosti spracovávalo zrno.
„Naším cieľom bolo zachrániť torzo technologickej časti mlyna a vytvoriť regionálne zážitkové kultúrno-spoločenské centrum s expozíciou dorábania chleba v minulosti a galériou. V rámci projektu došlo k obnove pozostatkov Francisovej turbíny, vnútorných priestorov mlyna, úprave okolia a založeniu bylinkovej záhradky. Objekt vodného mlyna bol postupne pretvorený na živé kultúrno-spoločenské centrum s možnosťou organizovania workshopov, výstav, besied, spoločenských podujatí, zážitkových exkurzií škôl a podobne. Bude poukazovať na prezentáciu histórie obce, mlynárskeho remesla, prezentáciu miestnych umelcov a talentov. Vodný mlyn bude zatiaľ otvorený počas letnej sezóny do augusta vždy v nedeľu v čase od 13.00 – 18.00 hod. a vstupné bude dobrovoľné,“ hovorí realizátor projektu, starosta obce Kostoľany nad Hornádom Anton Medvec.
Ako sa žilo v Mlyne v 19. storočí?
Prvé projektové dokumentácie súčasnej budovy z roku 1824 hovoria o jeho dlhej histórii. Mlyn bol poháňaný prúdom vody z potoka Hrubša horným náhonom a neskôr ho hnala Francisová turbína. Obytná časť a samotný mlyn je murovaný a mlela sa tu múka jačmenná a ovsená pre statok. Prvá múka bola biela na koláče, druhá múka bola na pagáče, tretia bola chlebová a štvrtá bola na otruby. V mlyne boli aj stupy, na ktorých ženy búchaním veľkých kladív opracovávali konope. Pomliaždené konope sa pripravovalo na ďalšie spracovanie. V mlyne bola aj mechanická píla ľudovo nazývaná „gáter“ a mlyn bol plne elektrifikovaný vďaka vlastnej elektrárničke. Samotný mlyn bol plne funkčný približne do 50. rokov minulého storočia. Počas socializmu a znárodnenia bola mlynárovi odobratá živnosť. Hať sa zdemolovala, píla rozobrala a mlynský náhon zasypal. Budova mlynu sa následne začala využívať na skladové účely a od roku 2001, kedy zomrel jej posledný obyvateľ, budova chátrala.
Tento projekt bol podporený sumou 45 tisíc eur z dotačného programu Terra Incognita.
Informácie a foto poskytla Krajská organizácia cestovného ruchu Košice Región Turizmus.
