Trenčiansky kraj ponúka skryté poklady
Trenčiansky samosprávny kraj sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenska. Celú dĺžku západnej časti kraja tvorí štátna hranica s Českou republikou. Z geografického hľadiska patrí územie kraja do oblasti Západných Karpát a preteká ním rieka Váh, pozdĺž ktorej sa tiahne Trenčianska kotlina. Trenčiansky kraj sa môže pýšiť množstvom významných hradov, ale nájdete tam aj mnoho ďalších krásnych a zaujímavých miest, ktoré stoja za vašu návštevu.
Trenčiansky hrad
Pri návšteve Trenčianskeho kraja isto nevynechajte návštevu Trenčianskeho hradu, ktorý vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť. Najznámejším panovníkom a majiteľom hradu bol Matúš Čák Trenčiansky, ktorý z neho urobil centrum svojich rozsiahlych dŕžav s vlastným dvorom. Trenčiansky hrad svojím bohatstvom a nádherou prevyšoval kráľovský dvor. Kým sa však dostanete hore – do starobylých priestorov hradu s úžasnými exponátmi Trenčianskeho múzea – prezrite si najskôr z terasy hotela Elizabeth jedinečný písomný unikát. Je ním rímsky nápis z roku 179 po Kr. vytesaný do hradného brala, ktorý predstavuje jednu z mála rímskych písomných zmienok na sever od Dunaja. A potom už kľukatou kamennou uličkou kráčajte okolo Katovho domu a Fatimy až k hradnej bráne, alebo sa spod mestskej veže s ospievanými Trenčianskymi hodinami na námestí vyberte k hradu po výnimočných krytých Farských schodoch.
Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika
Pamätník na vrchu Bradlo pripomína život a dielo významného slovenského politika, vedca a vojaka európskeho formátu Milana Rastislava Štefánika (1880 – 1919). Táto perla Myjavskej pahorkatiny sa nachádza na ceste medzi Brezovou pod Bradlom a Košariskami. Žiariaca bieloba spišského travertínu na najvyššom vrchole tejto pahorkatiny robí jedinečnú stavbu pietneho miesta večného odpočinku legendárneho generála, pilota i hvezdára neprehliadnuteľnou zo všetkých strán. Dielo podľa projektu geniálneho slovenského architekta Dušana Jurkoviča postavili v roku 1928 za 280 pracovných dní. Obdĺžnikový pamätník s orientáciou od západu na východ sa skladá z dvoch priestranných terás a z kvádrovej tumby s pamätnými doskami. Z rohov mohyly sa týčia k oblakom 12-metrové štíhle obelisky. Základný kameň stavby 4. mája 1924 položil minister zahraničia ČSR Eduard Beneš.
Kaštieľ v Brodzanoch
K najznámejším kultúrno-historickým stavebným pamiatkam Ponitria patrí renesančný kaštieľ s parkom v Brodzanoch. Pôvodnú kúriu postavili v roku 1377. V renesančnom slohu dala stavbu v 17. storočí upraviť rodina Kvaššayovcov. Kaštieľ vtedy získal aj potrebnú obrannú funkciu. V 19. storočí sa jeho majiteľom stal rakúsky diplomat barón Gustáv Friesenhof pôsobiaci v Petrohrade. Po smrti manželky Natálie sa Gustáv oženil so švagrinou – vtedy už nebohého – básnika A.S. Puškina Alexandrou Gončarovovou. Ich dcéra Natália prežila celý život v Brodzanoch. Jej vzdelanosť a charizma prispeli k rozhodnutiu zveľadiť a ozvláštniť sídlo. Kaštieľ romanticky upravili a okolo neho dala vysadiť park so vzácnymi drevinami, v neďalekom lese vybudovala kaplnku s rodinnou hrobkou a letohrádok, kde sa schádzala európska umelecká smotánka, šľachta i rodina Alexandra Sergejeviča Puškina. V kaštieli sa od roku 1979 nachádza Slovanské múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina. Okrem Moldavska je jediným múzeom mimo územia Ruskej federácie venované Puškinovi.
Manínska tiesňava
Manínska úžina je turisticky vyhľadávanou prírodnou atrakciou. V tomto najužšom vápencovom kaňone v strednej Európe sa v bizarných skalných formách uskromňuje množstvo druhov rastlín a živočíchov na relatívne malej ploche. Skalné steny vysoké až štyristo metrov zvierajú uzučkú dolinu Manínskeho potoka. Priesmyk vznikol zarezaním Manínskeho potoka do vápencov a rozdelením Manínskeho bradla na dva vrchy: Veľký (891 m n. m.) a Malý Manín (812 m n. m.). V podstate sú tu dve menšie tiesňavy oddelené malou kotlinkou. Šírka najužších miest sotva stačí na priechod autobusu. Proti prúdu potoka môžete pokračovať náučným chodníkom až k ďalšej prírodnej rarite – Kostoleckej tiesňave. V nej je najväčší skalný previs Karpatského oblúka aj s impozantným sutinovým kužeľom. Mnohí ho označujú za „Strechu Slovenska“ v srdci Manínskej vrchoviny.
Čachtický hrad
Pôvod Čachtického hradu sa datuje do prvej polovice 13. storočia, nikdy sa však nestal prepychovým sídlom. Bývanie v ňom bolo veľmi nepohodlné. Jedinou, aspoň trochu zdobenou časťou v hradisku bola kaplnka. Hrad smutne preslávila Alžbeta Bátoriová, ktorá tu žila na prelome 16. a 17. storočia. V roku 1708 Čachtický hrad dobyli vojská Františka II. Rákociho a odvtedy začal pustnúť, aj keď dočasne ešte slúžil ako väzenie.
K hradu sa môžete vydať pešou prechádzkou od autobusovej zastávky v obci Čachtice. Po žltej značke sa dostanete k hradu za 45 minút. Alebo z opačnej strany vystúpajte strmšie od železničnej stanice z obce Višňové po zelenej značke. Autom sa dostanete až po lúku pod hradom.
Hrad Beckov
Dominantný a majestátny. Taký je hrad Beckov. Vyrastá zo skaly, je s ňou spätý ako sú s ním späté povesti, ktorými je opradený. Beckov bol pravdepodobne postavený v polovici 13. storočia a mal slúžiť na obranu severozápadných hraníc Uhorského kráľovstva. Hrad bol pôvodne majetkom uhorských kráľov, neskôr sa stal jeho majiteľom Matúš Čák Trenčiansky, ktorý sa zaslúžil o jeho zveľadenie. Najväčší rozvoj však hrad zaznamenal v časoch, keď bol jeho pánom Stibor za Stiboríc. Beckov sa stal honosným gotickým sídlom s krásne zdobenou kaplnkou. Neskôr sa Stiborova vnučka Katarína vďaka sobášu s rytierom Pavlom Bánfim stala hradnou paňou a rod Bánfiovcov vybudoval na hrade nové opevnenia a „Delovú baštu“. Rod Bánfiovcov vymrel po meči a nezhody medzi viacerými dedičmi mali za následok postupný úpadok hradu, ktorý zavŕšil ničivý požiar v roku 1729. Z majestátneho Beckova zostali ruiny. V súčasnosti však vďaka uskutočneným a prebiehajúcim rekonštrukciám môžete aj vy preniknúť do magického sveta stredoveku v útrobách nedobytného strážcu Považia.
Kostolík – Haluzice
Románsky kostolík s obranným múrom so vstupnou vežou, strieľňami a zvonicou postavili na okraji dnešnej obce Haluzice už v roku 1240. Najskôr goticky a neskôr aj renesančne ho prestavali. Haluzický kostol ukončil sakrálne obradné poslanie v roku 1810. V stavebnej časti kostola, z ktorého sa zachovalo iba kamenné torzo, sa z času na čas konajú bohoslužby.
Informácie poskytla Krajská organizácie cestovného ruchu (KOCR) Trenčín región
foto: Trenčiansky hrad. zdroj foto KOCR Trenčín región