Zachraňujú pamiatky na Veľkom Tribeči
V septembri a októbri 2024 zrealizovali archeológovia Pamiatkového úradu SR a Krajského pamiatkového úradu Nitra systematický prieskum hradiska Veľký Tribeč. Uskutočnil sa v spolupráci s dobrovoľníkmi z Občianskeho združenia Hradiská a Archeo Moravia z.s. Archeológovia sa pokúsili získať a zachrániť chýbajúce informácie o minulosti tohto starobylého miesta.
Hradisko na vrchole kopca Veľký Tribeč, ktorý je najvyšším v pohorí Tribeč s 829,6 m n. m., je odbornej verejnosti známe už celé jedno storočie. Monumentálne valy jeho opevnenia a pozostatky vstupných brán opísali a v rámci svojich možností zdokumentovali už v 20. rokoch 20. storočia L. Odescalchi a Š. Janšák. „Napriek tomu sa o ňom donedávna vedelo len minimum, a to len na základe malého počtu povrchovo zozbieraných črepov z keramických nádob. Osídlenie hradiska bolo zaradené do záveru neskorej doby bronzovej a začiatku doby halštatskej, teda približne do 9. až 8. storočia pred n. l.,“ hovoria Petra Kmeťová a Peter Bisták, z odboru archeológie Pamiatkového úradu SR.
Umelé terasy aj pozostatky ciest
Rozsiahly priestor o rozlohe 15,6 hektárov je chránený masívnym valom vybudovaným z lomového kameňa, ktorý má z vonkajšej strany zachovanú výšku 4 až 7 m a šírku 20 až 26 m. Na severozápadnej strane je spevnený ďalšou líniou valu. Iný, predsunutý kamenný val, chránil hradisko zo severozápadnej strany. „O vnútornej štruktúre hradiska sa donedávna veľa nevedelo. Až vizualizácia dát získaných leteckým laserovým skenovaním, ktoré realizoval T. Lieskovský pre Pamiatkový úrad SR odhalila, že časť areálu bola upravená do systému umelých terás. Na základe poznatkov z iných výskumov vieme, že na terasách veľmi pravdepodobne stáli stavby ako domy, dielne a podobne. Viditeľné sú aj pozostatky starých ciest, z ktorých jedna prepájala vstupné brány na opačných stranách opevneného areálu. Ďalšie poznatky priniesol geofyzikálny prieskum severnej časti areálu hradiska v roku 2021. Vďaka tejto metóde sa podarilo zistiť existenciu početných archeologických objektov pod zemou, ale aj ďalšie informácie k opevneniu,“ približujú odborníci. Doklady o intenzívnom osídlení hradiska boli však podľa nich v protiklade so skromnými dokladmi materiálnej kultúry známymi z jeho areálu. To zmenil aktuálny prieskum slovenských pamiatkarov.
Hradisko podrobne preskúmali
V mesiacoch september a október 2024 pamiatkari v spolupráci s 20 – 25 dobrovoľníkmi hradisko podrobne preskúmali. V rámci celého areálu hradiska a čiastočne mimo neho sa im podarilo získať a zdokumentovať približne 350 kusov kovových artefaktov a desiatky ďalších nálezov, akými sú zlomky keramických nádob a fragmentov mazanice, dokladajúcich život na ňom vo viacerých epochách. „Najstaršie zachytené doklady pochádzajú z mladšej až neskorej doby bronzovej – ide o obdobie popolnicových polí, záver 2. tisícročia a začiatok 1. tisícročia pred n. l. Tieto sa veľmi pravdepodobne spájajú s vybudovaním opevneného sídliska – hradiska. Aj keď ide prevažne o na prvý pohľad nevábne vyzerajúce artefakty, pre archeológov majú veľkú cenu. Sú to zlomky predmetov z bronzu, ktoré vieme zaradiť do užšieho časového rámca a ktoré patrili k bežnému sortimentu sídlisk doby bronzovej v strednej Európe. Vtedajší ľudia predmety po opotrebovaní alebo poškodení rozsekali na menšie kúsky a v dobe, keď ešte neexistovali peniaze, využívali ako takzvanú „drobnú hotovosť“. Bronz bol v tej dobe surovina, ktorá sa dala pomerne ľahko recyklovať na výrobu nových bronzových predmetov, a preto bola cenená,“ ozrejmujú Petra Kmeťová a Peter Bisták a dodávajú, že z hradiska na Veľkom Tribeči pochádzajú zlomky bronzových kosákov, sekeriek, hrotov šípov aj ihlíc slúžiacich na spínanie odevu. A práve rozdielna úprava hlavičiek ihlíc, ktorých móda sa postupom času menila, je vynikajúcou pomôckou archeológov pre určovanie veku lokalít. „Vďaka nim vieme, že hradisko bolo osídlené už o niekoľko storočí skôr než sa doteraz predpokladalo – mladšia doba bronzová a opustené bolo v závere doby bronzovej,“ objasňujú odborníci.
Nové poznatky o osídlení
Jesenný prieskum priniesol aj ďalšie nové poznatky. Po niekoľkých storočiach, keď bolo hradisko neosídlené, sa naň ľudia vrátili. „Išlo o keltské obyvateľstvo, ktoré na tomto mieste našlo útočisko v storočiach pred prelomom letopočtov. Staré opevnenie muselo byť stále mohutné a vzbudzovať pocit väčšieho bezpečia. O prítomnosti Keltov svedčia nálezy drobných spôn či masívny železný kľúč. Nasledovalo opäť niekoľko storočí bez ľudí, až do turbulentného záveru doby rímskej a obdobia sťahovania národov – 4. – 5. storočie, keď v ňom hľadalo ochranu germánske obyvateľstvo. Na hradisku sa po nich zachovali bronzové a železné spony, najmä vo fragmentoch, a zlomky malých kruhových zrkadielok. Či sa obyvateľstvu podarilo prežiť v bezpečí, nevieme. Je však veľmi pravdepodobné, že po ich odchode už hradisko nebolo nikdy dlhšie osídlené. Isté využitie našlo aj v období stredoveku. Hroty šípov v blízkosti opevnenia naznačujú bojový stret, možno prítomnosť ľudí, na ktorých strieľali útočníci spoza valu. Z priestoru hradiska pochádzajú aj ďalšie predmety, ktoré ešte nie sú odborne spracované. Zatiaľ vieme, že na najvyššom vrchu uprostred „tajomného“ pohoria Tribeč s výborným výhľadom do širokého okolia hľadali ľudia v minulosti ochranu opakovane a snažili sa ju posilniť aj dômyselným systémom opevnenia,“ uzatvárajú Petra Kmeťová a Peter Bisták.
Všetky nálezy sa podľa slov odborníkov po ukončení výskumov a odbornom spracovaní dostanú do niektorého z múzeí v regióne, kde si ich bude môcť pozrieť aj široká verejnosť.
foto: Veľký železný kľúč z doby laténskej – keltské osídlenie. Tento kľúč nemal pasovať do zámku, ale používal sa do systému na spôsob haspry dverí/vrát. Foto: P. Kmeťová, 2024
