Holíč prekvapí mnohými krásami

Mesto Holíč leží na Západnom Slovensku v regióne Záhorie v severnej časti Trnavského samosprávneho kraja. Je začlenené do Skalického okresu a tiež je vstupnou bránou z Českej republiky. Nájdete tam veľa zaujímavých miest, ktoré rozhodne stoja za návštevu.

Územie Holíča poskytovalo vhodné podmienky pre osídlenie už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú z obdobia paleolitu. Patrí k nim aj predmet vyrobený z tvrdého pieskovca v tvare kamennej dýky. Z obdobia neolitu zasa pochádzajú rondely, čo boli kruhovité stavby, v ktorých bol posvätný okrsok ohraničený veľkou priekopou a palisádou. V období Veľkej Moravy sa v okolí mesta nachádzali osady, ktoré patrili k hradisku Valy pri Mikulčiciach.

Holíčsky zámok

Priamo v meste Holíč môžu výletníci navštíviť Holíčsky zámok. V stredoveku mal pôvodne Holíčsky hrad názov Nový hrad. Vznikol v polovici 13.storočia a chránil takzvanú Českú cestu, ktorá spájala Uhorsko a Čechy. Práve pohraničná poloha spôsobila, že bol Holíč viackrát obsadený cudzími armádami. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1205, kedy sa už spomína aj zámok ako vodný, nížinný, drevený hrad. Prvým majiteľom bol komes Kemyn, ktorému panstvo daroval Ondrej II. Ďalšími významnými majiteľmi boli napríklad Matúš Čák Trenčiansky, Luxemburgovci, či Stibor zo Stiboríc. Posledným majiteľom bol Jozef Czobor, ktorý sa však zadlžil a v roku 1736 predal panstvo Františkovi Štefanovi I. Lotrinskému. Ten si Holíč zamiloval a chodil sem veľmi často. Konávali sa tu poľovnícke hony a v zámku sa hralo prvé divadlo vo francúzskom a nemeckom jazyku. Po smrti Františka Štefana už Mária Terézia chodila do Holíča zriedkavejšie, avšak stále bolo pre ňu aj pre jej deti, najmä pre Jozefa II. obľúbeným sídlom. Priestory zámku a jeho okolia slúžili vojenskej jazdeckej škole. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

V súčasnosti sa v rámci prehliadok zámku môžu návštevníci pozrieť do Mestského múzea a galérie, Čínskej sály, Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie a tiež si prezrú pivnice a časť podzemných chodieb. Interiér zámku ako aj všetky expozície a atraktivity sú sprístupnené od mája do konca septembra.

Zámocké záhrady s Bylinkovou záhradou

Poprechádzať sa záujemcovia môžu aj zámockým areálom, ktorý patrí k najvýznamnejším barokovým objektom v stredoeurópskom priestore. Časť pôvodnej záhrady bola využívaná ako bažantnica, dnes sú tu polia s obilím. Z pôvodnej kompozície zostali len múry, vodné kanály a stredová cesta lemovaná alejou stromov. V roku 2015 bola vybudovaná v historickom priestore v mieste panskej lúky bylinková záhrada. Je situovaná v juhovýchodnej časti areálu, nadväzujúcej na zámockú vodnú priekopu a obklopujúcu existujúcu vodnú plochu obdĺžnikového pôdorysu. Záhrada pokračuje v tradícii pestovania kuchynských rastlín a bylín v zámockom areáli.

Člnkovanie sa okolo bastiónového opevnenia

Jednou z aktivít, ktorú si počas návštevy zámku môžu výletníci vychutnať je aj člnkovanie sa okolo bastiónového opevnenia v zámockých vodných valoch.

Mestské múzeum a galéria v Holíči

V novoopravenej časti Holíčskeho zámku je zasa umiestnené Mestské múzeum a galéria. Expozícia je venovaná najmä životu a pôsobeniu Habsburgovcov v Holíči. Významnú časť múzea tvorí aj zbierka keramiky – fajansy, ktorá je známa po celej Európe, či kópie rytín od majstra Leopolda Schmalhofera, na ktorých je zobrazený Holíč a Holíčsky zámok. Veľkým prínosom sú vystavené čínske tapety. Zreštauroval ich Doc. Ivan Galamboš a v 18. storočí skrášľovali jednu z hlavných miestností zámku – Čínsku sálu. Nechýba ani poľovnícka miestnosť, kedy poľovníctvo bolo srdcovou záležitosťou F. Š. Lotrinského. Súčasťou Mestského múzea je i expozícia ľudových krojov. Na strope a stenách v niektorých miestnostiach, ktoré slúžia pre účely múzea a galérie sa nachádzajú odkryté fragmenty nástenných malieb, ktoré sa podarilo objaviť pri poslednej rekonštrukcii a následne boli zakonzervované. V areáli Holíčskeho zámku v novozrekonštruovanej budove takzvanej Koniarne môžu záujemcovia nahliadnuť do expozície „Po stopách Veľkomoravských Slovanov“. Ide o interaktívnu trvalú výstavu s rôznymi modernými prvkami, akými sú napríklad virtuálna realita či rozhovor panovníkov v slúchadlách. Expozícia je pozvánkou na navštevu Kostolíka sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, ktorého vznik sa datuje do 9.storočia.

Holíčske megality

Neďaleko zámku, vo dvore jednej z bývalých manufaktúrnych budov, môžu záujemcovia obdivovať Holíčske megality. Kamene pochádzajú z pravekého rondelu o priemere 60 metrov, pričom rondely sú v strednej Európe datované do obdobia pred 5.500 až 6.500 rokmi. Stavba bola pôvodne tvorená 25-timi kameňmi a tie boli sústredené vo dvoch kruhoch, pričom sa striedali nízke a široké „ženské“ kamene s vysokými a štíhlymi „mužskými“ kameňmi. V strede bol hlavný idol. Umiestnenie kultových objektov v rámci rondelu a počty a umiestnenie kameňov v nich malo pravdepodobne astronomický a najmä magický význam.

Kamene objavili v roku 1988 pri výkopových prácach pod Kalváriou. Súbor pozostáva z 22 zachovaných kultových kameňov, ktoré sú rozdelené na mužské a ženské. Najväčší z nich Hlavný idol či Veľký kameň, ktorého celková výška je 6,8 m, vyčnieva nad zem 4,5 m. Zdobený je symbolmi vysekanými do jeho prednej strany a sieťou čiar, symbolov a zvyškov malieb aj na ostatných stranách. Najvýraznejšie sú sekané vyobrazenia nástrojov. Najzreteľnejším je čakan, kladivo alebo sekera v strede kameňa a pod ním hák alebo radlo. Vľavo od čakana – kladiva je koleso – známy symbol božstva. Ide o atribúty Najvyššej sily, ktorá bola v tomto objekte uctievaná. Slovania ju v stredoveku nazývali Perún (Parom) alebo Veles. Kamene sú voľne prístupné verejnosti.

Veterný mlyn

Počas svojej návštevy Holíča si môžete prezrieť aj jediný zachovaný kamenný mlyn na Slovensku. Viaže sa k menu vynikajúceho stolárskeho majstra Františka Slámu. Ide o centrálny kamenný trojpodlažný podpivničený objekt z osemdesiatych rokov 19. storočia, do roku 1926 zastrešený otočnou kužeľovitou strechou so vsadeným veterným kolesom. Pohon mlyna zabezpečovali štyri ramená s lopatkami, ktoré boli osem metrov dlhé a otáčali sa proti smeru hodinových ručičiek. Dnes môžu záujemcovia v Holíči vidieť udržiavaný kamenný objekt veterného mlyna so stálou expozíciou o mlynoch na Záhorí.

Rozhľadňa na Hrebeni

Ak si budete chcieť užiť výhľad na mesto, blízke okolie či panorámu Bielych Karpát, zájsť môžete na Rozhľadňu na Hrebeni. Nájdete ju len na skok od veterného mlyna. Má kamennú konštrukciu so železobetónovou výplňou a obložená je lomovým kameňom. Vrchná časť je z drevenej konštrukcie. Výška rozhľadne je približne 17 metrov, vyhliadková plošina je umiestnená vo výške 12 metrov.

Informácie poskytlo Turisticko – informačné centrum Holíč

foto: Zámok Holíč. zdroj foto Archív mesta Holíč