Električky premávajú v Bratislave už 126 rokov

Naše hlavné mesto má v súčasnosti stredne veľkú električkovú sieť s celkovou dĺžkou tratí až 42 kilometrov so 155 zastávkami. Kým sa však podarilo v Bratislave takúto sieť vybudovať, trvalo to desiatky rokov. Úplne prvá električka sa v uliciach Bratislavy objavila 27. augusta 1895.

V druhej polovici 19. storočia začali v uliciach Bratislavy premávať prvé omnibusy. Koncom storočia však rakúsky inžinier Alexander Werner prišiel s novinkou a chcel tu vybudovať systém konskej železnice. Svoju pôvodnú žiadosť však nakoniec zmenil a namiesto konskej železnice prišiel s nápadom električkovej trate. A tak sa stalo, že 27. augusta 1895 Bratislava otvorila prvú svoju električkovú linku. Existovala jedna hlavná trať od dnešného Mosta SNP až k Hodžovmu námestiu, z hlavnej trate bolo aj niekoľko odbočiek. V začiatkom jazdilo po Bratislave 9 vozidiel.

Netrvalo dlho, a postupne došlo k dobudovaniu nových úsekov, už v septembri 1895 bola otvorená nová trasa k hlavnej stanici, dlhá viac ako tri kilometre.. A začiatkom roku 1896 bolo otvorených niekoľko ďalších tratí, čo nakoniec viedlo k zániku omnibusovej dopravy v Bratislave. A od tých čias sa električková trať v Bratislave rozvíjala až do dnešnej podoby. Začiatkom 20. storočia bolo zavedené označenie liniek písmenami a zavedená bola už aj trolejbusová doprava.

Veľké zmeny nastali aj po vzniku prvej Československej republiky. ,Zaviedla sa pásmová tarifa a na konci 20. rokov sa v rámci mestskej hromadnej dopravy v Bratislave zaviedli už aj prvé mestské autobusy.

Po vypuknutí 2. svetovej vojny museli byť zrušené nočné spoje po 22. hodine. V roku 1941 sa začala výstavba tunela pod Bratislavským hradom, ktorý aj dnes používajú električky. Jeho výstavba trvala osem rokov, slúžil aj ako protiletecký kryt a neskôr ho používala automobilová doprava a chodci. Od roku 1983 je určený výlučne pre električky. V roku 1944 sa zaviedlo označenie liniek električiek a iných druhov dopravy namiesto písmen číslami.

Počas socializmu došlo k ďalšiemu rozvoju električkovej trate na celom území Bratislavy, došlo napríklad aj ku zdvojkoľajeniu trate z Karlovej Vsi do Dynamitky. V 50. rokoch už bolo zavedených šesť liniek a bola vybudovaná vozovňa Jurajov dvor. V 60. rokoch sa začali nasadzovať do prevádzky aj vozidlá typu Tatra K2,.

V roku 1973 začala slúžiť aj Vozovňa Krasňany. 90. roky priniesli ďalšiu modernizáciu vozňového parku.

Aj v novom tisícročí postupne prišli zmeny a novinky v rámci bratislavskej mestskej hromadnej dopravy, prišli aj možnosti financovania z fondov Európskej únie.

V podvečer 8. júla 2016 bola slávnostne spustená premávka električiek do Petržalky, od 9. júla v ostrom režime. Do Petržalky boli presmerované linky číslo 1 a 3.

22. júna 2019 bola zahájená rekonštrukcia Dúbravsko-karloveskej radiály, ktorá trvala až do 26. októbra 2020.