20 Október, Utorok
 5 °C
TOP

Je to o moci riaditeľa školy?

Príliš idealisticky som vstúpil do výberového konania na riaditeľa školy. Nikdy mi nenapadlo, že bojujem o moc. Išlo mi iba o to, aby som škole pomohol, aby som bol užitočný.

No to, čo som zažil okolo volieb riaditeľa, ktoré sú žiaľ tie najnetransparentnejšie, pripomína vojnu, akoby šlo o riaditeľa ropnej rafinérie. A to je obrovský omyl. Síce sú ľudia, čo chcú riadiť kvôli moci nad ľuďmi. No tí zväčša nebývajú dobrými riaditeľmi škôl. Lebo vedenie školy je predovšetkým komplexná a systematická práca na tom, aby škola fungovala z hľadiska výchovno-vzdelávacieho, ale aj z hľadiska prevádzky.

A ak celú koncepciu školy nechce mať v rukách iba riaditeľ, musí vedieť motivovať aj svojich zamestnancov, aby pracovali v prospech školy. Keďže škola má málokedy široký personálny aparát, ako je to v iných oblastiach riadenia.

Isto, jestvujú riaditelia, ktorí všetko prenesú na zamestnancov a potom je ich mandát pohodlný. Ja však do tej kategórie nepatrím, keďže verím svojmu poňatiu fungovania školy a chcem sa na ňom aktívne podieľať. Tak isto pristupujú k práci alebo musia pristupovať riaditelia menších škôl vzdialených od väčších miest. V takých je riaditeľ i upratovačkou a vykonáva aj fyzické práce. Za plat, ktorý sa ani nepribližuje platu riaditeľov veľkých škôl, príp. iných inštitúcií.

Navyše takíto riaditelia sa neraz stretávajú s nepredstaviteľnými problémami s deťmi asociálov, príp. s tlakmi starostov, ktorí neraz nemajú adekvátne vzdelanie, nevyžaduje sa, a zasahujú do škôl, akoby boli expertmi na pedagogiku. Ak si k tomu pripočítame súčasné besnenie v súvislosti s epidemickým stavom, máme tu obraz absolútne vyťaženého riaditeľa napádaného zo všetkých strán, pracujúceho na úkor svojej rodiny bez adekvátneho ohodnotenia a možnosti finančne si privyrobiť.

Lebo na rozdiel od rôznych poslancov s mnohými funkciami, poslancov, ktorým by stačil jediný plat, riaditeľ školy nemôže ani podnikať. Nieže by na to mal čas, ale nemá ani tú možnosť.

Kde sa v tejto situácii dá hovoriť o moci? A už vôbec nie o suverenite a právnej subjektivite školy, ktorou sa zriaďovatelia oháňajú, keď sa na škole vyskytne problém. Vôbec sa nečudujme, že sa skôr či neskôr stanú z riaditeľov iba úradníci preháňajúci svojich zamestnancov, neraz s nekorektným správaním k nim. Zrkadlia iba to, čo sa im samým deje zo všetkých strán.

Nečudo, že mnohé školy nemôžu nájsť odhodlaného a zmotivovaného kandidáta na funkciu riaditeľa a stretávajú sa s uchádzačmi, ktorí si chcú riešiť účasťou vo výberovom konaní pracovnú otázku, neraz nevediac, do čoho vstupujú. A tieto problémy sa budú stupňovať, lebo zásahy do škôl sú nehorázne a chce sa od nich stále a stále viac bez toho, aby sa im priamo úmerne pomáhalo s narastajúcimi požiadavkami doby.

Pokojne môžeme povedať, že pedagogická podstata školy sa odsúva, čo riaditeľa veriaceho v humanistické ciele školy demotivuje a buď odíde, alebo sa z neho stane už spominaný uradník, čo si zmení školu na rutinu, na inštitúciu na odkladanie detí. Len aby nešiel proti prúdu, čo by mu spôsobilo mnohé prekážky priamo zasahujúce jeho fyzické i duševné zdravie.

Mohol by som vám rozprávať desiatky príbehov, s ktorými sa na mňa obracajú aj riaditelia škôl. A to som nespomenul školskú inšpekciu, ktorá, ak jej riaditeľ nesadne alebo nepočúvne jej neraz nekompetentné opatrenia, sa správa ako inkvizícia.

Tých príbehov je veľa.

Rád poradím, ak sa na mňa obrátia. No často sa moje rady nedajú počúvnuť, lebo protistrana by to vzala ako útok od riaditeľa školy. A to je obrovský problém a zároveň najhlavnejšia príčina neúspechu akejkoľvek reformy.

Tomu však v rámci nášho zoskupenia Školoveda budem venovať osobitný text. Iba by som vás chcel poprosiť o to, aby ste pred znesením riaditeľa pod čiernu zem mysleli na to, čo som písal vyššie. To, čo sa s riaditeľmi deje, vnímajte v kontexte. Málokedy sa stane, že je riaditeľ odľudom bezdôvodne.

Málokedy sa stáva, že sa človek správa nevyhovujúco bezdôvodne…
PhDr. Ján Papuga, PhD.

komentov (3)

  • Daniela

    velmi trefné, zažila som to – presne takto …som s Vami 😉

    odpovedať
  • Ľuboš Michalík

    1. Na názor pedagógov z reálnej pedagogickej praxe sa neprihliada a dokonca mám taký pocit že o to nie je ani záujem z „hora“.
    2. Formálne organizácie v škole: ako rada školy v ktorej majú učitelia dehonestujúce zastúpenie v podobe dvoch svojich zástupcov z 11. člennej rady . . .
    3. Metodické centrá:
    by mali metodicky pomáhať učiteľom jednotlivých predmetov a ako pomáhajú ? Ako pomohli napr. počas prvej vlny koronavirusovej pandémie . . . ?
    4. Možnosť školy si vybrať knihy pre žiakov:
    je síce chválihodná, ale ak máte v ponuke knihu z informatiky ale program o ktorej sa v knihe hovorí si škola musí zakúpiť tak potom si takú knihu síce môže objednať no prakticky ju nemôže použiť bez dokúpenia programu o ktorom sa v knihe pekne píše . .
    5. Každý rozumie školstvu:
    Veď predsa každý chodil do školy a vie čo treba v školstve robiť a naprávať. Len na názor učiteľa sa nepýtame . . .

    odpovedať

Odoslať komentár