Nemecký futurológ Horst Opaschowski sa zaoberá spracúvaním štúdií spoločenského vývoja. V nasledujúcom rozhovore hovorí o tom, ako pandémia COVID – 19 zmení spoločnosť.


Pán Opaschowski, môžeme sa ako spoločnosť poučiť z koronovej krízy?

“Áno, samozrejme. Táto kríza je jedinečná, pretože sa týka nás všetkých a kladie pred nás základné otázky o živote, o smrti, o utrpení, ale aj o podobách šťastia. Nie je to také jednoduché teraz sa vrátiť do bežného každodenného rytmu akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať a obávam sa, že to ani možné nie je.

Čo to konkrétne znamená?

“Ľudia teraz prehodnotia priority. Nanovo si určia to, čo je pre nich dôležité. Zdravie je zrazu najväčšie dobro, novými “svätými” sú sestry a lekári. Určite sa posunie spotrebiteľská orientácia, ktorú sme mali až do vypuknutia pandémie. Po kríze sa ľudia budú sami seba častejšie pýtať – čo je pre mňa dôležité a bez čoho sa efektívne môžem zaobísť? „Prispôsobená spotreba“ by mohla byť novým vzorcom šťastia.”

Prof. Dr. Horst Opaschowski

Nenakupujú ľudia teraz viac, keď sa všetko pomaly otvára? Pred obchodmi predsa stále vidíme dlhé rady?

“Fronty vychádzajú z nariadení o predpísanej minimálnej sociálnej vzdialenosti a pretože v obchodoch je povolený iba obmedzený počet zákazníkov, zdajú sa byť dlhé a vidieť ich stále. Celkovo však zo strany ľudí vnímam silnú neochotu nakupovať. A predpovedám, že to tak zostane aj dlhodobo. Občania prehodnotia peniaze a potrebu, mnohí si zas začnú vytvárať spotrebované rezervy.”

“Zmení sa aj forma vlastníctva. Bude väčší dopyt po prenajatom, ako po vlastnom bývaní. Dalo by sa to nazvať novou skromnosťou Nemcov. Zdieľanie áut by mohlo byť atraktívnejšie ako nákup automobilu so splátkami na polovicu života. Spotrebitelia budú opatrnejší ako predtým a rozvážnejší.

Čo vás natoľko presviedča, že ľudia budú s výdavkami viac opatrní? Nezvyšuje Corona zas nejaký nový druh strachu v populácii?

“V skutočnosti vidíme, že obavy Nemcov nerastú, ani sa nemenia, naopak, klesajú. Pravidelne vykonávam reprezentatívne prieskumy, aby som mohol porovnávať, ako sa postoje obyvateľstva zmenili od začiatku roka do súčasnosti. A vidíme to veľmi jasne: Nemci sa stávajú optimistickejšími. Dôvera rastie – napriek kríze! Dokonca aj politici sú prekvapení, že občania sú tak pokojní a akceptujú všetky opatrenia. Neexistuje nič, čo by sme mohli nazvať celonemeckým strachom.”

Možno z tejto krízy vyjdeme chudobnejší – ale teda nie nevyhnutne nešťastnejší.


“Rozdiel je v tom, či je kríza vzdialená – napríklad taká Fukušima niekde v Japonsku – alebo či sme všetci postihnutí. Sused vedľa, rovnako ako ľudia na inom kontinente. Vďaka tomu je kríza okamžite hmatateľná. A z výskumu šťastia vychádza určitý psychologický jav, ktorý hovorí: Ak ostatní dostanú toľko, ako ja, potom som šťastný. Ak mám aj ja 1 000 eur ako suseda, som spokojný.”

“Ale ak dostanem 2 000 eur a suseda 3 000, nie som šťastný, aj keď mám v ruke viac peňazí. Porovnávame sa. A nezáleží na tom, či je to v Španielsku, Taliansku alebo vo Francúzsku. Všade majú ľudia rovnaké problémy. To je jedinečnosť tejto krízy, ktorú môžete porovnať iba s druhou svetovou vojnou, do ktorej bola zainteresovaná polovica sveta.”

A čo tí, ktorí teraz demonštrujú proti vládnym opatreniam, pretože veria v konšpiračné teórie?

“Je to len malá menšina. Súčasný trendový barometer ARD ukázal, že väčšina Nemcov akceptuje obmedzenia, spôsobené Koronou. Existujú samozrejme ľudia, najmä tí, ktorí trpia obmedzeniami, ktorí teraz hľadajú obetného baránka pre celú túto krízu. Snažia sa tak zbaviť svojich osobných problémov. Je ich však veľmi málo – protesty, žiaľ, podporujú médiá.”

“Keď cez víkend v Nemecku protestuje niekoľko tisíc ľudí, samozrejme sa v médiách neuvádza, že 80 miliónov ľudí robí niečo úplne iné. Médiá radšej zobrazujú zlé správy. Väčšina občanov má však v súčasnosti silnú dôveru v politiku. Väčšina ľudí je pomerne pokojná a na úrovni, a zostane taká.”

Naozaj si myslíte, že spoločenské zmeny budú trvať? Či sa po kríze nevrátime k normálu?

Nemyslím si to. Táto kríza nás zniesla až na dno zo stavu slušnej prosperity. Nikto to neočakával. Teraz vyvstáva otázka – čo bude v budúcnosti znamenať „stále lepšie“? Na takýto trend sú navyknuté už celé generácie. Toto bude mať trvalý vplyv. Ani hospodárstvo to nemôže ísť zo dňa na deň k lepšiemu. Možno z tejto krízy vyjdeme chudobnejší. Ale nie nevyhnutne nešťastnejší.

Zo zdroja Der SPIEGEL spracoval Ivan Brožík

Share:

Leave a reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *