Všímam si vyjadrovanie ľudí. Všímam si ich viac nemyslenie, ako myslenie. Všímam si, ako už trochu málo životných obmedzení robí z bytostí, všeobecne považovaných za ľudí – neľudí. Čím viac vonkajších obmedzení, tým viac sa prejavuje ich vnútorná obmedzenosť ako taká.

„Je ľahšie bojovať za princípy, než žiť podľa nich.“

Ten citát, na ktorý som natrafil, je príležitosť začítať sa do knižiek Alfreda Adlera. (7. február 1870, Viedeň, Rakúsko – 28. máj 1937, Aberdeen, Spojené kráľovstvo) Psychiater a psychológ, ale aj veľmi dobrý autor. Najskôr stúpenec Sigmunda Freuda a jeho spolupracovník vo Viedenskej psychoanalytickej spoločnosti.

Neskôr Alfred Adler vypracoval vlastnú koncepciu individuálnej psychológie, podľa ktorej je hlavnou hybnou silou vývoja ľudskej psychiky snaha o prekonanie pocitu menejcennosti. Tu sa oplatí zastaviť. Pristaviť. A podumať, sám sebe si vysvetliť viaceré „spoločenské“ javy.

Snaha o prekonanie pocitu vlastnej menejcennosti, nedokonalosti či až bezvýznamnosti umožňuje kompenzovať osobnostné nedostatky, stratu sociálneho postavenia a mnohé iné.

Úlohou či zámerom Adlerovej individuálnej psychológie je zistiť a korigovať životnú líniu (nevedomý projekt, plán), ktorá sa formuje v najranejšom detstve a vytvára kostru životného správania sa osobnosti. Určuje jej charakteristické konanie, spôsob prekonávania životných ťažkostí a podobne. Na rozdiel od Freuda Adler považoval za primárny pud vedúci k boju o moc nie sexualitu, ale agresivitu.

Agresivitu.

Následný konflikt medzi nárokmi na uznanie v spoločnosti a strachu z neúspechu bol podľa Adlera zdrojom komplexov a následných neuróz a depresií. A máme príklad viacerých slovenských politikov ako vyšitý.

Kniha Člověk, jaký je Alfreda Adlera krásne vysvetľuje komplex menejcennosti a pud závislosti na potrebe byť súčasťou moci.

A o tom je prakticky celá naša spoločnosť. U nás sa stala moc fetišom. Každý jeden si z nej chce urvať aspoň ten miniatúrny dielik. Hoci iba verbálny – napríklad na sociálnych sieťach, lebo v skutočnosti je ten jedinec frustrovane bezvýznamný. Alebo v médiách, z toho istého dôvodu.

A knižka sa tiež zaoberá pozorovaním charakterov a charakterových rysov. To je naozaj „počítaníčko“.

Dovolím si ešte niekoľko citátov Alfreda Adlera:

„Dôverujte iba pohybu. Život sa deje na úrovni udalostí, nie slov. Dôverujte pohybu.“

„Klamstvo by nemalo zmysel, ak by pravda bola tak ľahko likvidovateľná.“

„Z melanchólie sa možno vyliečiť za štrnásť dní – pokúste sa každý deň premýšľať, ako môžete niekoho potešiť. Niekoho iného, ako seba.“

Ivan Brožík

Share:

Leave a reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *